Finančný riaditeľ konzorcia Nord Stream Severná vetva Stavbu plynovodu Severná vetva realizuje ruský Gazprom s nemeckými firmami. Má priviesť ruskú surovinu priamo na nemecký trh, po dne Baltského mora.viac na www.EuropskaUnia.sk » Paul Corcoran pre EurActiv povedal, že potrebné environmentálne povolenia sa im podarí získať v decembri 2009. Financovanie sa skompletizuje v treťom štvrťroku tohto roku, takže stavba začne podľa plánu, na jar 2010.

Corcoran zdôraznil, že napriek problémom na finančných trhoch, plynovod stojí na pevných finančných základoch.

„Dohoda spoločníkov pre Severnú vetvu jasne stanovuje, ako má byť projekt financovaný. Tridsať percent bude financovaných z vkladu spoločníkov – tie boli získané vopred – a konzorcium má 1,5 miliardy eur vo „fondoch“ spoločníkov. 70% investičných nákladov bude krytých externým financovaním, a to príde cez projektové financovanie.“

Corcoran si je istý, ž vklady spoločníkov a 22 ročný kontrakt s Gazpromom, ktorý sa zaviazal cez plynovod buď transportovať surovinu, alebo priamo platiť („ship-or-pay“) sú pre komerčné banky so záujmom o podobné projekty „dobrým finančným návrhom“. Pre banky by mohlo byť atraktívne aj to, že riziko z nedokončenia na seba preberajú spoločníci.

Potvrdil však, že banky poskytujúce úvery budú chcieť vidieť najprv jednoznačné environmentálne povolenia a finančné technické špecifikácie. Preto konzorcium začne získavať prostriedky na úverových trhoch až keď sa dokončí detailné plánovanie trasy plynovodu, technický návrh a štúdie o environmentálnych vplyvoch.

Hospodársku krízu nevníma ako zásadný problém. „Ekonomická kríza má pre nás skutočne aj výhody. Ak sa pozrieme na fakt, že (potrubia na) druhé vedenie ešte neboli objednané, vidíme, že cena ocele v porovnaní s odhadmi v rozpočte výrazne klesla, a preto máme možnosť značne ušetriť.“

Pozície

Niektorí estónski experti spochybňujú dostatočnosť výskumu o vplyvoch na životné prostredie, realizovaných pre projekt vo Fínskom zálive.

Ivar Puura, člen výboru pre ochranu prírody na Estónskej akadémii vied, podľa denníka The Baltic Course na verejnej diskusii o štúdii environmentálnych vplyvov povedal, že skúmanie sedimentov do hĺbky asi dvoch palcov nestačí, vhodné by bolo do 12 palcov.

Podľa Puura neboli v správe zahrnuté ruské dáta, ani dioxínové znečistenie z fínskej rieky Kymi.

„Všetky tieto zosilňujúce faktory boli zo štúdie vynechané. Okrem toho, v prechádzajúcich štúdiách bolo konštatované, že skutočne nebezpečné látky sa nachádzajú v hĺbke štyroch palcov a viac.“

Ramboll Group, ktorá štúdiu realizovala, tvrdenia o sedimentoch odmieta. Podľa nej bude 85% potrubia ležať priamo na morskom dne, nebude zakopané.

Ukrajinský prezident Viktor Juščenko projekt kriticky označil za „spolitizovaný“.

Litovský prezident Valdas Adamkus svojej fínskej kolegyni Tarji Halonen povedal, že litovskú spoločnosť znepokojujú možné vplyvy Severnej vetvy na životné prostredie. V súčasnosti prebieha v Litve verejná diskusia o environmentálnom hodnotení.