Podľa denníka Kommersant sa teraz časť plynovodu, ktorá mala viesť cez Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk » presmeruje na Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a nepovedie cez bulharské prístavné mesto Varna ako sa pôvodne navrhovalo. Moskva tak pravdepodobne Sofiu trestá za nesplnené termíny. Pohár trpezlivosti pravdepodobne pretiekol keď sa Bulharsko stiahlo z Ruskom podporovanej výstavby ropovodu vedúceho pod hladinou Čierneho mora.

Plány o vylúčení Bulharska z projektu Južný prúd ruská tlač avizovala už minulý október a reči sa potvrdili vo februári tohto roku.

Na stretnutí s veľvyslancami EÚ v Sofii minulý týždeň (11. júna) bulharský premiér Bojko Borisov oznámil, že Sofia sa sťahuje z projektu výstavby ropovodu Burgas- Alexandroupolis. Pre pozorovateľov bolo jeho vyhlásenie veľkým prekvapením a dokonca bulharský minister pre energetiku Traičo Traikov povedal, že neverí v jeho pravdivosť.

Plánovaný ropovod v réžii prevažne ruských firiem, má prepojiť a skrátiť dodávky z bulharského na grécke pobrežie, čím by sa zmiernila hustota tankerov v prielive Bospor a Dardanely.

Borisov o rozhodnutí povedal, že je výsledkom obáv o životné prostredie, keďže si jeho krajina neželá podobnú ekologickú katastrofu ako tú, ktorej v súčasnosti čelia Spojené štáty v Mexickom zálive. Grécky ľavicový poslanec dodal, že rozhodnutie Bulharska nie je výsledkom amerického politického tlaku. Magazín Forbes ale uvádza, že Borisovovo vyhlásenie prišlo následne po tom, čo bol v krajine na dvojdňovej návšteve šéf CIA Leon Panetta.

V každom prípade sa zdá, že ruské rozhodnutie je neodvolateľné. Výkonný šéf Gazpromu Alexei Miller už včera (16. júna) rokoval s rumunským ministrom hospodárstva Adrianom Videanu a šéfom spoločností Romgaz a Transgaz- jedna z nich by sa mala stať rumunským partnerom Ruska v projekte Južný prúd. Podľa zdroje Gazpromu by bolo možné už v priebehu niekoľkých mesiacov navrhnúť trasu plynovodu vedúcu cez územie Rumunska. Plynovod cez Rumunsko a Slovinsko do Talianska by mohol byť navyše komerčne atraktívnejší, keďže by sa mohol budovať paralelne s plánovaným ropovodom Constanta- Trieste.  

Postoje

K názorom o tom, že bulharský názor ovplyvnili Spojené štáty analytik Inštitútu medzinárodných bezpečnostných otázok (RAN) Alexei Fernenko hovorí: „ Problém je hlbší. Rozdelenie Juhoslávie a zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom dalo Bulharsku nádej, že sa stane regionálnou mocnosťou. V snahe dosiahnuť tento ciel sa chce Sofia stať baštou amerického vplyvu v južnej Európe. To vedie k zvýšeniu anti- ruských prvkov v bulharskej politike.“ Fernenko zároveň pripomenul, že Bulharsko nedávno podpísalo dohodu, v ktorej Spojeným štátom povoľuje využívanie ich základne pri Čiernom mori a dodal, že stiahnutie sa z ruských energetických projektov je len logickým vyústením tohto procesu.