Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je závislé na dovoze ropy cez ropovod Družba, ktorý sa začal budovať v 60. rokoch 20. storočia. V snahe znížiť diverzifikovať zásobovanie ropou a vyrovnať sa s novými výzvami sa rysujú viaceré projekty, pričom najviac medializovaným sa stalo prepojenie ropovodu Družby s rakúskou ropovodnou sieťou.

Pri predkladaní správy o aktuálnom stave prác na ropovodnom prepojení na rokovanie vlády koncom mája 2011 ministerstvo hospodárstva (MHSR) potvrdilo hlavný zámer projektu prepojenia ropovodu Družba a rafinérie v meste Schwechat, ktorým sú nielen dodávky ruskej ropy do Rakúska, ale aj možnosť reverzného toku ropy na územie Slovenska v prípade kríz, a to konkrétne z Jadranského mora prostredníctvom ropovodných systémov Trans Alpine Leitung (TAL) a Adria Wien Pipeline (AWP).

Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova je slovensko-rakúsky projekt ropovodného prepojenia pre našu krajinu výhodný: „Môj osobný názor je taký, že je to veľmi dobrý projekt. Je to projekt v záujme Slovenska.“ Pomohol by naplniť ropovod Družba – približne na dve tretiny jeho kapacity - a priniesol pre štát finančné prostriedky: „V súčasnosti máme ropovodnú rúru prázdnu na polovicu.“ Prínos do štátneho rozpočtu odhadol na asi 15 miliónov eur ročne.

Podporu tomuto strategického zámeru vyjadrila vláda SR aj v minulosti - nariadením v januári 2003, ktorým stavbu kvalifikovala ako verejnoprospešnú. V Memorande o porozumení a spolupráci v oblasti energetiky medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Ministerstvom hospodárstva a práce Rakúska zo 16. októbra 2009 obe krajiny potvrdili svoje záväzky v oblasti energetickej pomoci a spolupráce.

Medzi dôvody realizácie projektu z pohľadu EÚ MHSR uviedlo očakávaný zvýšený politický tlak na reguláciu ropného odvetvia v budúcom rozpočtovom období, plán prepojenia dodávok z Čierneho mora s TAL s plánovanou kapacitou 1,2 – 1,8 mil. barelov ropy denne vo forme takzvaného Celoeurópskeho ropovodu a tiež obmedzenie prepravy ropy po mori a s ňou súvisiacich rizík pre životné prostredie.

Robert Nemcsics, prokurista spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH a vedúci jej organizačnej zložky, pre EurActiv zdôraznil, že zámerom projektu BSP je „zvýšenie významu ropovodu Družba v rámci paneurópskej ropovodnej siete a teda aj výrazné zvýšenie príjmov z prepravy ropy pre SR.“

Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »bolo pripravené, Slovensko analyzuje

Ministerstvo hospodárstva skonštatovalo, že z rakúskej strany existuje takmer 100-percentná pripravenosť čo sa týka trasovania, príslušných povolení v rámci platnej legislatívy, predpisov a úprav.

Na slovenskej strane však došlo k radikálnemu prehodnoteniu trasovania cez Žitný ostrov aj vzhľadom na programové vyhlásenie vlády z roku 2010, v ktorom sa uvádza, že „vláda SR neumožní výstavbu nového ropovodu cez Žitný ostrov.“

V súčasnej etape sa pracuje s dvomi modelmi projektovaného prietoku ropy – 5 Mt/rok alebo 2,5 Mt/rok a desiatimi variantami trás ropovodu, ktoré sa ďalej analyzujú, a to v rámci takzvaných dvoch koridorov – karpatského a mestského (na mape červený a zelený). Parametre všetkých uvažovaných alternatív sa líšia predovšetkým v dĺžke (81 – 152 km), čase realizácie (3,2 – 2,7 roka) spôsobe a náročnosti technického riešenia, v úrovni zabezpečenia a tým pádom rozpočtových nákladoch (70 – 112 miliónov eur).

Mapa koridorov trás ropovodu BSP, Zdroj: MH SR

Nevylučuje sa ani prípadné prepojenie niektorých uvažovaných trás medzi koridormi. Pri jednotlivých variantách ropovodu – najmä v prípade karpatského koridoru - sa však predpokladá zásadná zmena už pripraveného trasovania aj na rakúskej strane. Predmetom ďalších rokovaní sú aj otázky záväznosti, resp. garancií prepravy ropy ropovodom Družba a otázky možností, resp. garancií prístupu k prepravným kapacitám v ropovode AWP pre potreby zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenska.

MHSR má do konca septembra 2011 vypracovať a predložiť vláde analýzu ekonomickej výhodnosti prepojenia ropovodu Družba s rafinériou Schwechat, prínosov k energetickej bezpečnosti a environmentálnych dopadov.

Infraštruktúrne priority EÚ

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »(EK) v novembri 2010 v dokumente Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky poukázala na nedostatočné prepojenia medzi západoeurópskou ropovodnou sústavou a východnými infraštruktúrami budovanými v čase studenej vojny. V prípade trvalého prerušenia dodávok ropovodom Družba, ktorého využívaná kapacita je v súčasnosti asi 64 Mt/rok by obmedzenia viedli k veľkému zhusteniu premávky tankerov v pobaltskej oblasti, v Čiernom mori a už teraz preťažených turecký úžinách, čím by sa zvýšili riziká nehôd a úniku ropy.

Medzi tri projekty hodné preskúmania z hľadiska prínosu k energetickej bezpečnosti zaradila Komisia vybudovanie ropovodu Bratislava-Schwechat, modernizáciu ropovodu Adria a modernizáciu ropovodu Odesa-Brody na Ukrajine a jeho plánované predĺženie na Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Alternatívne kapacity by tak podľa EK boli minimálne na úrovni 3,5, 13,5 a 33 Mt/rok.

Komisia zároveň pripomenula, že riešením nemusí byť budovanie novej ropovodnej infraštruktúry, ale odstránenie obmedzení kapacity a/alebo umožnenie reverzného toku.

Strategický alebo komerčný projekt?

Nemecká a britská konzultačná firma vypracovali minulý rok pre Európsku komisiu štúdiu technických aspektov rôznych ropovodných prepojení. Uvádza sa v nej, že projekt BSP „sa rozvíja z komerčných dôvodov ako cesta vybalansovať náklady dodávok ropy Bratislavou a rafinériou vo Schwechate“.

Avšak zároveň sa v nej píše, že reverzný tok v rámci BSP by si vyžiadal len malú investíciu v hodnote 5,1 milióna eur a v prípade obojsmernej prevádzky by cez terminály Terst a Schwechat poskytoval dodatočnú trasu núdzových dodávok za minimálne alebo žiadne náklady.

Subkomisia v rámci energetickej komisie EK vydá onedlho pracovný materiál, v ktorom po zohľadnení stanovísk všetkých zúčastnených strán, rozhodne odporučiť čo najefektívnejšie riešenia. Pokiaľ táto pracovná skupina nedôjde k zhode, zostáva materiál zatiaľ otvorený. Stanovisko generálneho riaditeľstva pre energetiku (DG ENERGY) by malo byť známe v septembri 2011.

Ak by sa projekt BSP považoval za výlučne „komerčný“ v praxi by nemal nárok uchádzať sa o prípadnú finančnú podporu z verejných zdrojov či z prostriedkov EÚ, ktoré vyčlenila pre projekty posilňujúce energetickú bezpečnosť Európy.

Robert Nemcsics zdôraznil, že rakúske i slovenské ministerstvá sa snažia deklarovať „prostredníctvom jasných a presných argumentov, že projekt BSP nemôže byť posudzovaný len ako výlučne komerčný projekt, ale vzhľadom na jeho funkcie ide aj o projekt strategický.“

Dodal, že ropovod do Schwechatu „je od začiatku z ekonomického hľadiska projektovaný ako samofinancovateľný projekt, teda bez financovania z prostriedkov EÚ. Na základe vyššie uvedených aktivít sa však obe strany budú uchádzať aj o financovanie z prostriedkov EÚ.

Konkurenčný boj záujmov

EK ako ďalšiu z infraštruktúrnych alternatív k prepojeniu Družby na Schwechat uvádza modernizáciu ropovodu Adria, ktorý smeruje z chorvátskeho prístavu Omišalj na pobreží Jadranského mora. Pokračuje cez územie Maďarska a rafinériu Duna pri meste Százhalombatta, ktorú prevádzkuje skupina MOL. Adria končí na Slovensku pri Šahách, kde sa napája na Družbu.

Projekt bol však po zamietavom stanovisku chorvátskych úradov v roku 2006 utlmený. Vyvolal najmä obavy environmentálnych skupín, napr. Eko Kvarner, z intenzívnych stavebných prác i vyššej frekvencie tankerov v oblasti.

Prevádzkovateľom ropovodu Adria je chorvátska spoločnosť JANAF, v ktorej má prostredníctvom ropnej spoločnosti INA podiel aj maďarský MOL, a srbská spoločnosť NIS, kde väčšinovým vlastníkom je ruský Gazprom Neft. JANAF už avizoval, že je schopný v prípade potreby adekvátne zvýšiť prepravnú kapacitu Adrie. Prepojením Družby a Adrie by Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »získalo priame prepojenie do terminálu v Omišalj, na ktorom začali vo februári 2011 práce pre výstavbu nových skladovacích nádrží.

Ropovodný systém Družba – Adria by sa tiež mohol prepojiť s plánovaným Celoeurópskym ropovodom, ktorý by cez Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Chorvátsko Chorvátsko je jednou z bývalých juhoslovanských republík, vojnou poškodená ekonomika sa však rýchlo zotavuje aj vďaka príjmom z turistického ruchu a zahraničným investíciám.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »prepravoval ruskú a kaspickú ropu do talianského Terstu. Tu by sa tiež mohol napojiť na ropovod TAL o napojení ktorého sa uvažuje aj v súvislosti s projektom BSP.

Podľa názoru generálneho riaditeľstva EK pre energetiku je ukrajinský ropovod Odesa-Brody, ktorý spájaja ropný terminál v Čiernom mori s južnou vetvou ropovodu Družba v meste Brody, schopný dodávať ropu do viacerých členských štátov EÚ. Národný prevádzkovateľ UkrTransNafta by potenciálne mohol nahradiť celú kapacitu južnej vetvy Družby.

Modernizácia tohto ropovodu, príp. predĺženie do poľského Płock či Gdaňsku, by však znamenalo prehĺbenie spolupráce EÚ s Ukrajinou ako tranzitnou krajinou a malo svoje environmentálne dopady najmä v oblasti Čierneho mora. V prípade prerušenia dodávok do SR, ČR a Maďarska z ruských zdrojov je teda jeho využiteľnosť podmienená, aby k prerušeniu došlo pred dosiahnutím stanice Brody a nie na nižšom toku.

Československo začalo hneď po skončení studenej vojny budovať ropovodné prepojenie IKL (Ingolstadt – Kralupy nad Vltavou – Litvínov), ktorý napojil rafinériu v Kralupoch n. V. na systém TAL v Nemecku. Ako ďalšia možnosť diverzifikácie dodávok sa teda javí po technických úpravách na slovenskom a rovnako českom prepravnom systéme, ktorý prevádzkuje firma MERO ČR so 100-percentnou účasťou štátu prostredníctvom Ministerstva financií ČR, a vybudovaní reverzného toku na Družbe z Kralúp do Šiah aj táto možnosť. Pri nej by sa dala využiť i existujúca rezervná kapacita českej rafinérie. Prevádzkovateľ rafinérií v Čechách je spoločnosť Česká rafinérska, ktorej akcie vlastnia Unipetrol, člen poľskej skupiny PKN Orlen, talianská spoločnosť Eni a britsko-holandský Shell.

Ďalšie pozície

Minister životného prostredia József Nagy v súvislosti s diskutovanými variantami trás projektu považuje za dôležité to, aby ropovod nešiel cez Žitný ostrov a bol ekonomicky efektívny. Uviedol, že si počká na odbornú energetickú a environmentálnu analýzu.

Podľa ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona Slovensko nemá riešiť problém Rakúska v súvislosti s energetickou bezpečnosťou. „Môj názor je taký istý, aký som vyslovil vtedy, keď som sa prvýkrát ohradil voči budovaniu takéhoto ropovodu, teda že SR nemá riešiť problém Rakúska,“ uviedol Simon po májovom rokovaní kabinetu k problematike projektu.

V diskusiách dlhodobo zdôrazňoval, že vyšším verejným záujmom je pre Slovensko ochrana vlastných zdrojov pitných vôd než zabezpečenie dodávok ropy do Rakúska. Zatiaľ nie je podľa neho podstatné baviť sa o trasách ropovodu. „Podstatné je, či vôbec takáto investícia je pre SR efektívna, ekonomická, výhodná a či vôbec tento ropovod pre nás zabezpečí v prípade krízy spätný chod.“ Pripomenul prístup Rakúska v prípade plynovej krízy v januári 2009.

Hovorca spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ktorá prevádzkuje bratislavskú rafinériu a je členom maďarskej skupiny MOL, Anton Molnár potvrdil dlhoročné stanovisko spoločnosti: „Stále tvrdíme, že Slovensko už v súčasnosti má alternatívy k dovozu ropy. Jednak je tu možnosť dodávok cez chorvátsky ropovod Adria, ako aj reverzný chod z Českej republiky. Prepojenie podľa nás nerieši posilnenie energetickej bezpečnosti Slovenska, ale ide skôr o komerčný projekt.“

SLOVNAFT podotkol, že vybudovanie spojenia môže podľa Memoranda i popisu technických faktov o prepojení ropovodov medzi TP a OMV z októbra 2001 slúžiť len pre krízovú situáciu v oblasti dodávok ropy pre SR, a za krízovú situáciu nemožno označiť stav, ak by došlo k dlhodobému odstaveniu dodávok cez ropovod Družba.

Navyše, aby sa spojenie Bratislava-Schwechat stalo reálnou dlhodobou alternatívou i pre Slovensko, musela by sa zásadne zvýšiť kapacita systémov AWP i TAL, čo je najmä v prípade AWP, ktorý je už na svojich kapacitných možnostiach a počet prečerpávacích staníc pozdĺž trasy ropovodu je už značne vysoký, ťažko realizovateľné.

Robert Nemcsics (BSP) reagoval: „Hlavným zámerom projektu ropovodu BSP nie je riešenie krízových situácií, ale zvýšenie významu ropovodu Družba v rámci paneurópskej ropovodnej siete a teda aj výrazné zvýšenie príjmov z prepravy ropy pre SR. Samozrejme, že projekt počíta aj s riešením krízových stavov v prípade výpadkov dodávok ropy z Ruskej federácie prostredníctvom reverzného chodu.“ Dodal, že „technické riešenie projektu predpokladá aj možnosť dodávok ropy v prípade dlhodobého výpadku dodávok ropy cez Družbu.“

Takisto uviedol, že tvrdenia spoločnosti SLOVNAFT o možnosti reverznej prepravy ropy z Českej republiky „sú absolútne zavádzajúce a pravdepodobne abstrahujú od reality. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, kto a aké argumenty pre a proti projektu ropovodu BSP používa. Slovnaft a.s. je dnes súkromnou spoločnosťou, ktorá používa argumenty proti realizácii tohto projektu s cieľom ochrániť svoj obchodný záujem v teritóriu na ktorom pôsobí.“

Ďalej dodal: „Úprava reverzného toku ropy v rámci projektu BSP je detailne riešená v rámci technických projektov. Súčasťou realizácie tohto projektu je, resp. bude aj záväzok rakúskej strany na možnosť reverzných dodávok ropy z ropovodných systémov TAL a AWP, takže nie je dôvod na spochybňovanie nedostatočnej kapacity týchto ropovodných trás.“

Na Slovensku do diskusie o výstavbe ropovodného prepojenia s Rakúskom výrazne zasiahli aj mimovládne organizácie. Organizácie v rámci siete EKOFÓRUM poukazovali na riziko znečistenia prírodných zásob pitnej vody pod Žitným ostrovom, porušovanie a obchádzanie práva v snahe presadiť výstavbu cez chránené územia.

Od roku 2010 bolo aktívne predovšetkým občianske združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov, ktoré argumentuje tým, že ropovod neprispieva k energetickej bezpečnosti Slovenska a ide o výlučne komerčný projekt. Dodržanie záväzku z programového vyhlásenia súčasnej vlády je podľa nich veľkým úspechom.

Jeho predstavitelia však kritizujú aj navrhované alternatívne trasy cez územie Bratislavy alebo Malých Karpát. Argumentujú, že trasy v rámci Mestského koridoru sú v tesnej blízkosti Žitného ostrova, v rámci Karpatského koridora zase pretínajú pohorie Malých Karpát, mestské i poľnohospodárske oblasti Záhoria, rieku Moravu a územia európskeho významu.

Greenpeace Slovensko takisto protestoval proti návrhu trasovať ropovod územím Záhoria „Navrhnúť namiesto prechodu Žitného ostrova trasu cennými prírodnými oblasťami Záhoria je riešenie hodné príslovia ´z blata do kaluže´, “ povedal riaditeľ Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Upozonil, že zámery nových trás, ktoré MHSR v máji predložilo, nekonzultovalo so samosprávami, ktorých katastrálnym územím, by navrhovaná stavba mala viesť.