V pondelok 13. júna sa v Bratislave konal 45. ročník Medzinárodnej konferencie o rope. Od posledného ročníka v roku 2009 sa vo svete petrochemického priemyslu k uskutočnili viaceré významné zmeny: došlo k rekordnému nárastu cien ropy a pohonných látok, zvýšila sa kritika rozširovania biopalív, posilnila sa pozícia niektorých rozvíjajúcich sa krajín a napokon odvetvie i verejná mienka reagovali na ekologickú katastrofu v Mexickom zálive.

Viktor Milata (STUBA) na úvod pripomenul, že rok 2011 bol vyhlásený Medzinárodným rokom chémie. Jeho cieľom je osláviť úspech chémie, jej prínos pre pokrok a blaho ľudstva a pomôcť eliminovať negatívne vnímanie chémie a ropy, ktoré sú spojené s mnohými predsudkami.

Pavol Hudec (STUBA) predstavil fluidné katalytické krakovanie, ktorého rozvoj začal v 30. rokoch 20. storočia a stal sa základom súčasnej rafinérskej technológie. Následne Stefano Melis (Albemarle) hovoril o viacerých dostupných možnostiach pre pridávanie biozložiek do pohonných hmôt (pridávanie FAME, budovanie samostatných jednotiek pre spracovanie čistých bioolejov, spracovanie obmedzeného množstva rastlinných olejov v tradičných zariadeniach), ale tiež súvisiace nevýhody a technologické obmedzenia, ktoré prinášajú. Zdôraznil, že nové ekologické požiadavky budú vyžadovať odlišné metódy a riešenia pre miešanie biozložiek v palivách.

Rafinérie stoja pred viacerými výzvami

Marcello Finocchiaro (Axens) upozornil na budúcu nerovnováhu na trhu s ropnými produktami (benzínom a destilátmi) v Európe a USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorú povinná regulácia súvisiaca s biopalivami ešte viac zhoršuje. Uviedol, že hrozí nadmerná kapacita rafinérií a zatváranie niektorých z nich. Riešeniu štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v Európe môžu podľa neho pomôcť nové rafinačné technológie, ktoré by však mali byť lokálne špecifické.

Viacerí zástupcovia spoločnosti SLOVNAFT bližšie predstavili nové výzvy, ktorým čelí rafinérsky priemysel. Ako uviedli, v snahe zefektívniť svoju produkciu, spoločnosť neustále aktualizuje a optimalizuje výrobu pohonných hmôt.

Filip Stancl napríklad prítomných oboznámil s rekonštrukciou Štiepnej jednotky komplexu Hydrokrak v roku 2009. Úprava zariadenia vrátane optimalizácie katalytického systému, v celkovej hodnote približne 20 miliónov Eur, mala za cieľ zvýšiť výnosy z produkcie nafty. Keď v období ekonomickej recesie dopyt po nafte stagnoval, ukázala sa ako výhodná flexibilita jednotky. O možnostiach pre lepšie zhodnotenie vodnej pary, ktorá sa používa napríklad na výrobu elektriny pre rafinériu, a obmedzenie škrtenia pary, ktorým dochádza k strate energie, hovoril Peter Lengyel. Ako jedno z riešení uviedol vybudovanie termokompresoru, ktoré je naplánované na budúci rok.

Udržateľnosť dopravy

Podľa Máté Zöldyho (MOL) nie sú doprava a hospodárstvo v súčasnej podobe viac udržateľné. Pripomenul, že doprava je odvetvím, ktoré produkuje asi 13,5% emisií skleníkových plynov. Navyše sa ich objem stále zvyšuje, preto je na ich zníženie potrebné nachádzať alternatívne pohony. „Hoci dominancia konvenčných áut pretrváva, elektromobily sa stanú čoraz viac rozšírené,“ uviedol.

Dodal, že podľa analýzy životného cyklu (Well-to-Wheel) sú elektromobily najefektívnejším dopravným prostriedkom, avšak podstatnou otázkou zostáva udržateľnosť zdroja na výrobu elektriny. Pri praktickom rozšírení bezemisných technológií v doprave budú podľa neho existovať rozdiely medzi regiónmi a možno očakávať skôr lokálne riešenia pre dopravu namiesto globálneho. „Zdroje rozhodnú o regionálnom trhu s automobilmi, pričom podstatnú rolu budú mať regulačné úrady,“ dodal.

Adam Török (BME Department of Transport Economics) poukázal na to, že úspory CO2 v sektore priemyslu a ostatných sektoroch by boli z pohľadu ekonomickej racionality lacnejšie a existujú iné odvetvia, v ktorých možno získať lepšie výsledky pri ochrane životného prostredia.

Okrem cestnej dopravy sa diskutovalo aj o budúcnosti leteckej dopravy. Miroslav Dolnák (SLOVNAFT) sa venoval zahrnutiu emisií aerolínií do schémy obchodovania ETS, ktoré má nastať od 1. januára 2012. V súvislosti s otázkou možného zdraženia leteniek, reprodukoval závery štúdie vypracovanej pre Parlament ČR, podľa ktorej sa v závislosti na cene uhlíka (€6/t alebo €30/t) odhaduje zvýšenie cien leteniek o €0,90, resp. €4,60 pre krátke vzdialenosti do 500 km, o €1,80, resp. €9 pre vzdialenosti do 1500 km a o €7,90, resp. €39,6 pre lety na dlhé vzdialenosti.

Uviedol, že letecké palivo sa stáva v moderných rafinériách čoraz viac atraktívnejším produktom, pričom v súvislosti so znižovaním emisií sa záujem obracia na rôzne možnosti zdrojov pre výrobu biopalív (riasy, jatropha, halofyty, ľaničník siaty, atď.) a vhodné technológie. Svoj príspevok zakončil optimisticky: „Pre biopalivá v letectve vidím svetlú budúcnosť.“