Projekt rozvíja chemický koncern ZAK a výrobca energie PKE. Využíva vo svete unikátnu technológiu, ktorá mení uhlie na syntetický plyn, ktorý je následne premieňaný na elektrickú energiu a teplo, alebo na chemické látky. Oxidy uhlíka, ktoré v procese výroby vzniknú, budú zachytávané a uskladňované v podzemí.

Závod má byť vybudovaný v Hornom Sliezsku, jednom z najviac znečistených regiónov Európy, v spolupráci so susednou Českou republikou.

„Európska únia môže v súčasnosti zemný plyn buď ťažiť, alebo kupovať. Náš projekt demonštruje, že je otvorená aj tretia možnosť – taká, ktorá posilňuje energetickú bezpečnosť v Európe“, tvrdí Krzysztof Jałosiński, prezident ZAK. „Nová technológia preto môže pomôcť Rumunsku, Bulharsku, Slovensku a iným, ktorí boli vážne postihnutí prerušením dodávok počas plynovej krízy medzi Ruskom a Ukrajinou, a znížiť ich závislosť na ruskom plyne.“

Poľské spoločnosti chcú, aby sa projekt dostal do zoznamu 10 až 12 elektrární, u ktorých bude Únia financovať zavádzanie technológie CCS (zachytávanie a uskladňovanie CO2). Tvrdia, že umožňuje testovanie asi 20 rozličných technológií, ktoré ZEP (Európska technologická platforma pre fosílne elektrárne s nulovými emisiami) identifikovala ako kľúčové pre zníženie rizikovosti technológie CCS. Celkové emisie sa majú údajne znížiť až o 92%.

Andrzej Siemaszko, poľský koordinátor pre 7. rámcový program pre výskum a vývoj (7RP) navrhol preskúmať možnosť transportu zachyteného oxidu uhličitého cez česko-poľský plynovod vedúci z Ostravy po rezervoáre rozkladajúce sa od Baltského mora pod Poľskom. Podľa neho ide o najväčší rezervoár nachádzajúci sa na súši, ideálny pre skladovanie CO2 vzhľadom na pórovitý sediment.

Projekt má širokú politickú podporu poľskej vlády, jeho advokátom je aj europoslanec Jerzy Buzek. ZAK a PKE hľadajú možnosti vytvorenia partnerstva so spoločnosťami ako Shell, GE a Siemens, ktoré majú skúsenosti s podobnými technológiami a vplyv na európskej úrovni.

Náklady by mali byť okolo 1,3 miliardy eur. Firmy dúfajú, že polovicu bude možné vykryť z prostriedkov EÚ určených na CCS demonštračné projekty, potenciálne s ďalšími financiami zo štrukturálnych fondov. O finančnej podpore rokujú s poľskou vládou.

Podľa plánov Únie by mal projekt začať fungovať do roku 2015. ZAK a PKE očakávajú, že sa investorom ich peniaze vrátia do roku 2030, no ziskovosť bude ovplyvnená vývojom cien emisií CO2.