Aj napriek poslednému kolu liberalizácie energetiky má plynárenstvo stále skôr národný, než medzinárodný charakter. V tomto smere bol tretí balík liberalizácie dobrým krokom, ktorý sa ale môže zmeniť na premrhanú šancu, upozorňuje Marcel Kramer, výkonný riaditeľ holandského distribútora plynu Gasunie.

Tretí liberalizačný balík vytvára priestor pre spoluprácu, no plynárenstvo je i naďalej poznačené protekcionizmom. Výsledkom tohto trendu je, že regulačný rámec sa definuje na národnej úrovni, pričom sa jednotný trh EÚ rozbíja do niekoľkých národných.

Mnohé bude závisieť od toho, ako sa členské štáty postavia k regionalizácii, dopĺňa Kramer. Zdôrazňuje, že dôležitá je dvojstranná spolupráca, nie iba diskusie.

„Niektorí hráči na trhu už uskutočnili oddelenie výrobnej a distribučnej časti a fungujú na otvorenom prístupe do infraštruktúry,“ hovorí Kramer a dopĺňa, že by sa malo znížiť regulačné bremeno, aby oddeľovanie divízií energetických spoločností slúžilo trhu s maximálnou efektivitou a flexibilitou.

Ako sa to nerobí: Nemecko

Viacerí panelisti poukázali na Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »ako na krajinu, kde investičné prostredie predstavuje prekážku pre vytváranie severozápadného energetického trhu. Mnohé krajiny, napríklad Holandsko Holandsko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Spolu s Belgickom a Luxemburskom vytvorilo ešte počas druhej svetovej vojny Benelux, ako regionálne ekonomické integračné zoskupenieviac na www.EuropskaUnia.sk » majú záujem na budovaní širšieho regionálneho trhu, ale bez integrácie Nemecka je to neuskutočniteľný projekt.

Nastavenie pravidiel v Nemecku zneisťuje investorov, ktorí chcú investovať v sektore plynárenstva, varuje Enrico Giglioli, konzultant spoločnosti McKinsey. I keď podľa neho tretí balík liberalizácie mnohé zlepšil, niektoré témy zostávajú aktuálne. Podľa neho, prekážky pre investovanie je potrebné odstraňovať čo najskôr, pretože výstavba plynárenskej infraštruktúry trvá roky.

„Navrhujeme vytvoriť jednotné fórum pre Európsky severozápadný región, v ktorom by boli vo vyrovnanej miere zastúpené členské krajiny, regulátori, systémoví transmisní operátori a ďalší hráči na trhu. Zámerom je odstrániť bariéry,“ hovorí Kramer.

Barrosov plán hospodárskej obnovy pod paľbou

Panelisti tiež kritizovali Európsky plán hospodárskej obnovy, ktorý vyčleňuje 1,4 mld. eur na projekty energetickej infraštruktúry. Vadí im, že „poškodzuje“ trh tým, že financuje projekty, ktoré budú konkurenciou zámerom, ktoré možno realizovať i za bežných podmienok a zo súkromných zdrojov.

So zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje bezpečnosti energetických dodávok po januárovom plynárenskom spore medzi Ruskom a Ukrajinou, prichádza riziko prijímania opatrení, ktoré neberú do úvahy ciele energetickej politiky, varuje Jens Schumann, výkonný riaditeľ nemeckej divízie Gasunie.

Nastupuje „diplomacia“ Európskej komisie

Philip Lowe, ktorý nedávno zasadol do kresla generálneho riaditeľa DG pre energetiku, si myslí, že pre správne fungovanie trhu nestačí iba existujúca kapacita energetických spoločností, ktoré si zdravo konkurujú, ale nevyhnutné sú o fyzické prepojenia infraštruktúr.

„Rozhodujúce sú v tomto prostredí signály pre investorov, že existujú prepojenia,“ hovorí Lowe. Podľa neho však nejde len o prepojenia v rámci krajín EÚ, ale o celkové európske kontinentálne prepojenia.

„To si vyžaduje veľa diplomacie a komerčnej propagácie u našich partnerov mimo EÚ. To je určite niečo, o čo sa bude v silnej miere usilovať súčasná Komisia,“ vyhlásil a doplnil, že „nie je všetko o dotovaní“. Podľa Loweho treba tiež správne kombinovať verejné a súkromné financovanie, ako i klásť veľký dôraz na regulačný rámec, ktorý bude naklonený pre financovanie cezhraničných projektov.

Loweho sa ruský diplomat spýtal, ako je to s tzv. „klauzulou Gazprom“ v treťom balíku liberalizácie energetiky. Šéf DG odpovedal, že legislatíva EÚ nie je diskriminačná a EÚ chce zabezpečiť, aby mali ruské firmy rovnaké podmienky pre podnikanie, ako majú firmy z krajín EÚ.