Hlavná stránkaEnergetikaOZE: Európske firmy potrebujú prístup na nové trhy

OZE: Európske firmy potrebujú prístup na nové trhy

autor: Dan , FreeDigitalPhotos.net

(07.05.2012)

Otvorený prístup na trh s energiami v rozvíjajúcich sa krajinách ako Brazília, Čína či India bude podstatným činiteľom pre udržanie si prvenstva európskych firiem zameraných na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

Plán, ktorý Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »pripravuje v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a publikuje ho pravdepodobne koncom tohto mesiaca, hovorí o tom, členské štáty sa musia aktívne podieľať na rozvoji OZE aj za svojimi hranicami. Predpokladom pre takéto investície má byť výstavba a modernizácia infraštruktúry, ale tiež urýchlené prijatie novej legislatívy. Uvádza sa to v uniknutom dokumente, ktorý získala agentúra Reuters.

Európska únia je na čele svetového vývoja a rozširovania výroby zelenej energie. Podľa predpokladov by sa jej tiež malo podariť  naplniť stanovený cieľ do roku 2020, t.j. 20 percentný podiel OZE na hrubej konečnej spotrebe energie.

Udržať sa na špičke a dosahovať ďalší pokrok ale nebude v budúcnosti pre európsky priemysel tak jednoduché. Členské krajiny sa totiž čoraz viac hašteria ohľadom politík, ktoré by mali podporiť  či nahradiť existujúce ciele a tiež ohľadom dotácií pre OZE. Tie sa v dôsledku pretrvávajúcej hospodárskej krízy v regióne prudko okresávajú.

V hodnotení dopadov, ktoré si EK nechala vypracovať počas prípravy plánu pre OZE, sa ale spomínajú aj riziká súvisiace so zvýšeným dôrazom na zelené energie. Medzi inými ide najmä o náklady na finančnú podporu OZE, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu cien energií a negatívne ovplyvniť spotrebiteľov i energeticky náročný priemysel.

Taktiež treba vziať do úvahy odpor verejnosti. Hoci väčšina európskych obyvateľov podporuje výrobu z obnoviteľných zdrojov, niektorí aktéri poukazujú na otázky súvisiace so zástavbou pôdy či environmentálnymi vplyvmi navrhovanej infraštruktúry.

Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »- partner alebo súper?

Veľkou výzvou pre európsky sektor OZE je tiež nástup Číny ako lídra v zelených technológiách. Silná konkurencia ich priemyslu ohrozuje schopnosť európskych firiem ďalej exportovať svoju technológiu a expertízu na trhy, kde si Číňania odkrajujú stále väčší kus koláča.

„Jedno s druhým, príležitosti exportu obnoviteľnej energie budú silno závisieť od eliminácie obchodných bariér a otvoreného prístupu na kľúčové rozvíjajúce sa trhy obnoviteľnej energie ako je Čína, India India je po Číne druhou najľudnatejšou krajinou Zeme so siedmou najväčšou rozlohou. Hoci patrí medzi chudobné krajiny s nízkym HDP na občana, rýchly ekonomický rast sľubuje rastúcu hospodársku silu.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Brazília,“ uvádza sa ďalej v hodnotení dopadov.

Energetika bola dôležitým bodom minulotýždňovej návštevy podpredsedu čínskej vlády Li Keqianga v Bruseli. „Dúfame, že EÚ preukáže viac flexibility pri vývoze vyspelej technológie do Číny. Tým by sme mohli mať úžitok zo vzájomných silných stránok,“ uviedol Li v jednom zo svojich príhovorov.

Niektoré európske solárne firmy ale agitujú za úplný opak a na pomoc v boji proti lacnejším čínskym produktom žiadajú zaviesť obmedzenia na obchod a ochranné clá. Iní ale súhlasia, že pre záchranu pracovných miest v Európe by bolo lepšie, ak by sa firmy EÚ poučili od čínskych a z ich sily, ktorou je produkcia vo veľkom.

Jednotný trh

Ďalšou dôležitou podmienkou pokroku v rozvoji OZE je podľa uniknutého návrhu plánu EK zaistiť v Únii jednotný a otvorený trh s energiami, ale tiež prístup na trhy mimo EÚ-27.

V európskej politike existujú takzvané mechanizmy spolupráce, prostredníctvom ktorých by sa mal posilniť vzájomný obchod v oblasti zelenej energie. Zatiaľ ale len dve krajiny oznámili, že využijú tieto mechanizmy na dosiahnutie svojho národného cieľa pre OZE v roku 2020.

Zároveň 10 členských štátov očakáva nadbytok energie z OZE. V dokumente sa však žiadne detailnejšie informácie ani mená neuvádzajú.

Idea o jednotnom energetickom trhu s rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov so sebou prináša aj potrebu investovať do moderných prenosových sústav. Výšku týchto investícií Komisia odhadla na 100 miliárd eur. Urýchliť by ich mohlo to, ak sa Komisii podarí v krátkom čase dohodnúť na smerovaní a cieľoch aj po roku 2020.

V tomto ohľade sa v spomínanom dokumente píše o viacerých možnostiach, od stanovenia pevných cieľov, cez finančnú podporu dohodnutú naprieč celou EÚ, až po vypustenie akýchkoľvek cieľov.

Ani samotný priemysel nie je jednotný v otázke záväzných cieľov – časť by chcela väčšiu záväznosť, časť zase odmieta ďalšiu reguláciu. Podobná situácia je aj v prípade členských krajín, kde najväčší odpor voči ambicióznejším a povinným cieľom pre nízkouhlíkové technológie vyjadruje Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Európska komisia ale trvá na výhodách OZE a zdôrazňuje, že zelený rast by mohol byť cestou so súčasnej recesie. V uniknutých dokumentoch, ktoré EK bežne nekomentuje, sa uvádza, že silné odvetvie OZE v Európe by mohlo vygenerovať 3 milióny pracovných miest.

SPONZORI

Reklama

PARTNERI

Slovak Renewable Energy Agency Excelentná univerzita Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235