V roku 2050 by 15 percent celkovej elektrickej energie v EÚ mohlo pochádzať z najväčšieho solárneho parku na svete Desertec. Energia, ktorá sa získa zo slnečného žiarenia v severoafrických púšťach a na Blízkom východe, sa do európskej siete bude transportovať vysokovoltážnymi káblami.

Desertec by mal využívať predovšetkým solárnu tepelnú energiu koncentračnou metódou. Veľké zrkadlá presmerujú žiarenie dopadajúce na povrch púšte na kolektory, ktoré sa zohrejú a vytvoria paru pre pohon elektrických turbín.

Záujem o zapojenie sa do projektu Desertec majú mnohí. Paul van Son, výkonný riaditeľ Desertec Industrial Initiative (DII), minulý týždeň pred novinármi oznámil, že ku konzorciu pôvodne 12 firiem, ktoré vzniklo v júli 2009, sa chcú pripojiť ďalšie korporácie.

Dominantné postavenie v konzorciu Desertec majú v súčasnosti nemecké spoločnosti, medzi nimi najmä E.ON, RWE a Siemens. Členom skupiny je zatiaľ jedna severoafrická firma, Cevital z Alžírska. V blízkych mesiacoch by sa však ku konzorciu mohli pripojiť aj podnikatelia z Maroka a Tuniska, čo by pomohlo posilniť podporu severoafrického regiónu pre projekt.

„S novými partnermi budeme mať širší základ. Ten je dôležitý pre akceptáciu. Je dôležité, že sa zapájajú aj firmy z krajín MENA (Blízky východ a severná Afrika),“ cituje van Sona agentúra Reuters.

Desertec by sa mohol začať stavať v najbližšom desaťročí, verí šéf konzorcia. Celková hodnota projektu dosahuje približne 400 mld. eur. V súčasnosti prebiehajú diskusie o výbere lokalít, veľmi aktívnym a potenciálnym hostiteľom je v tejto etape najmä Maroko Maroko má s EÚ uzavretú Asociačnú dohodu a je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Jeden z cieľov pre nasledujúce tri roky je vytýčiť a začať realizovať prvé čiastkové projekty, doplnil Alexander Mohanty, hovorca DII. Dokončenie celkového zámeru potrvá do 40 rokov. Nemenej dôležitým cieľom je i vytvorenie právneho rámca pre podporu investícií v severoafrickom regióne. Hovorca doplnil, že stimulom môžu byť najmä garantované výkupné ceny energie. Vychádza sa pritom zo skúsenosti z Nemecka, kde v roku 2000 vstúpil do platnosti Zákon o obnoviteľných energiách. Takýto model dodnes prevzalo ďalších 40 krajín.

„Ak nespravíme investície uskutočniteľnými, celý projekt nebude fungovať,“ uzavrel Mohanty.