Tiež však varovala pred priveľkými očakávaniami, ktoré sú na 17 nemeckých atómových elektrární kladené. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že väčšina Nemcov je proti odloženiu termín na ich zastavenie. Podľa Angely Merkelovej je však najväčšou prioritou bezpečnosť.

Kancelárka vyslovila aj prianie, aby predĺženie prevádzky stálo na silnom právnom základe. Pokúsi sa presadiť také opatrenie, ktoré si nebude vyžadovať schválenie hornou komorou parlamentu (Bundesratu), kde ich stredo-pravicová vládna koalícia nemá väčšinu. „Z pohľadu energetických expertov je predĺženie o 10 rokov žiaduce,“ povedala Merkelová nemeckej televíznej stanici ARD. „Podľa odborníkov je desať až pätnásť rokov rozumných.“

V roku 2002 presadilá bývalá stredo-ľavicová koalícia Sociálnych demokratov a Zelených v čele s Gerhardom Schröderem zákon, podľa ktorého by mali byť všetky nemecké jadrové elektrárne zastavené do roku 2021. Po tom, čo CDU/CSU Angely Merkelovej vytvorilo v septembri 2009 vládnu koalíciu s „podnikateľskou“ FDP, komentátori začali hovoriť o možnom posunutí tohto termínu.

Denník Stuttgarter Zeitung uviedol, že Merkelová a jej prední vládni kolegovia sa zhodli na predĺžení prevádzky o 10 rokov.

Kancelárka to však poprela na tlačovej konferencii v piatok minulý týždeň. V tej istý deň dostala vláda externú správu so štyrmi rozdielnymi scenármi. Tie budú podkladom k rozhodnutiu, či a prípadne o koľko rokov bude prevádzka jadrových elektrární predĺžená.

Nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle v sobotu prehlásil, že by jadrové elektrárne mali fungovať ešte ďalších 12 rokov po pôvodne plánovanom termíne zastavenia v roku 2021.

Brüderle, ktorý posunutie termínu intenzívne podporuje, uviedol tento cieľ ešte pred tým, ako bude na konci septembra vydaná vládna energetická stratéfia.

Prevádzkovatelia 17 nemeckých jadrových elektrární nesúhlasia s vládnym plánom na zavedenie dane z jadrovej energie, ktorá by mala ročne prispieť 2,3 mld. eur (2,93 mld USD) k vládnemu úspornému programu. Ten vláda schválila v júni tohto roku. Mal by napomôcť k tomu, aby sa štruktúrny deficit najväčšej európskej ekonomiky do roku 2013 vrátil do noriem povolených Európskou úniou.

Angel Merkelová chce predĺžiť životnosť atómových elektrární a zároveň prinútiť energetické spoločnosti, aby sa vzdali časti svojich zikov.

Najväčší z nich E.ON, RWE, Energie Baden-Wuerttemberg a Vattenfall zaryto bojujú proti dani z jadrového paliva a namiesto nej presadzujú zavedenie poplatku, ktorý by mohli odpočítať z daní.

Prevádzkovatelia elektrární dokonca pohrozili obmedzením investícií poprípade ich celkovým odstavením, pokiaľ by bola daň zavedená.