Budovy sú zodpovedné za 40% svetovej primárnej spotreby energie a vyprodukujú 24% globálnych emisií CO2, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Podľa nej by bolo možné ušetriť „obrovské množstvo“ využitím technológií a postupov, ktoré zvýšia energetickú efektívnosť budov.

Hoci sú ich pozitíva známe – najmä nižšie náklady na energie a nižšie emisie skleníkových plynov – potenciál týchto technológií ostáva v sektore stavebníctva nevyužitý. Podľa IEA za to môže „mnoho trhových bariér“. Agentúra porovnávala situáciu v sektore obytných budov vo Francúzsku, Nemecku, Británii, Japonsku a USA.

Energetická efektívnosť je podľa IEA z pohľadu nákladov „ďaleko najefektívnejším“ spôsobom ako riešiť trojitý problém energetickej bezpečnosti, znižovania nákladov a ochrany životného prostredia. EÚ sa zaviazala, že do roku 2020 zníži spotrebu energie o 20%, plány na šetrenie energiou však zatiaľ získali omnoho menšiu pozornosť, než súvisiace znižovanie emisií a zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov.

„Pri rastúcej spotrebe energie, jej vysokých cenách a rastúcich emisiách CO2 je imperatív zvyšovania energetickej efektívnosti silnejší, než kedykoľvek predtým“, hovorí výkonný riaditeľ IEA Nobuo Tanaka. „Kľúčovú úlohu“ v tom môže zohrať sektor stavebníctva.

Podmienkou je však odstránenie trhových bariér, napríklad „nízkej priorite energetických otázok“, asymetrického prístupu k informáciám, a veľkých finančných bariér, tvrdí IEA.

Agentúra žiada vytvorenie skutočného trhu pre energetickú efektívnosť, nakoľko existujú je „slabý a považovaný za príliš rizikový“. EÚ podľa IEA uspela vo vytváraní jednotného trhu štandardizáciou a liberalizáciou, no trhová transformácia „neprebehne bez väčšieho zapojenia súkromného sektora“.

Odporúča preto vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev. Pomôžu prekonať bariéru počiatočných nákladov a zvýšiť bezpečnosť investícií pomocou zdieľania rizík.

Zlepšenie efektívnosti domácich zariadení a budov je medzi desiatimi prioritnými krokmi obsiahnutými v Akčnom pláne pre energetickú efektívnosť z októbra 2006.

V októbri minulého roku schválila slovenská vláda Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008-2010. Na jeho základe vyčlení ministerstvo hospodárstva počas troch rokov 600 miliónov na podporu projektov, ďalších 900 miliónov má byť použitých z eurofondov. Cieľom je, aby sme do roku 2010 dosiahli 3% úsporu spotreby energie.

O "udržateľných mestách budúcnosti" hovoril v rámci projektu Excelentná univerzita aj Prof. Herman Knoflacher. Na pôde Stavebnej fakulty STU predstavil súčasné trendy environmentálne udržateľného mestského plánovania.

Prednáška je organizovaná v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek" – NUTS. viac na www.EuropskaUnia.sk »II Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.