Včera (13.4.) vyšla analýza „Cestovná mapa 2050“, ktorá hovorí o jednotlivých scenároch pre podporu obnoviteľných zdrojov energie. Informuje o tom, čo by pre EÚ znamenalo, ak by o štyri desaťročia OZE tvorili 40, 60 alebo 80 percent celkovej energetickej skladby.

Odchýlky vo výkone by mali vykrývať jadrové elektrárne a fosílne palivá, ktoré by sa však spaľovali v inštaláciách s technológiou zachytenia a uskladnenia emisií CO₂ (technológiou CCS), znie predpoklad štúdie.

Elektrická energia z OZE bude v roku 2050 na rovnakej cenovej úrovni ako energia z fosílnych zdrojov, tvrdí štúdia. Podľa autorov by to malo platiť bez ohľadu na to, ktorý zo scenárov pre OZE sa začne uplatňovať – rozdiel vykompenzuje cena uhlíkových emisií, s ktorými sa bude obchodovať výlučne aukčným spôsobom.

Znižovanie miery tvorby emisií sa dosiahne predovšetkým technológiami, ktoré sú na národných a medzinárodných trhoch dostupné už dnes; ide najmä o technológie vo veternej a solárnej energetike, bioenergetike a geotermálnej energetike.

Teoretickou možnosťou je i scenár 100 percentného podielu OZE – odchýlky výkonu by vykrývali i solárne elektrárne v severnej Afrike a geotermálne elektrárne využívajúce EGS (inžinierske geotermálne systémy – Enhanced Geothermal Systems).

Štúdia Európskej klimatickej nadácie (ECF) je doteraz najkomplexnejším textom, ktorý sa zaoberá nákladmi na nízkouhlíkovú transformáciu ekonomiky. Správa vychádza z analýz konzultačných spoločností McKinsey a Imperioal College London.

Návratnosť investícií

Transformácia ekonomiky si v nasledujúcich 40 rokoch vyžiada veľký objem investícií. Kľúčovým projektom bude budovanie európskej super-sústavy pre prenos energií, ktorá by bola schopná vyvažovať výkyvy naprieč rôznymi regiónmi kontinentu, zdôrazňuje štúdia.

Aby sa dosiahol scenár 80 percent energie z OZE do roku 2050, do projektov by sa muselo investovať 52 mld. eur alebo 2,5 percenta celkového rozpočtu EÚ.

Celkové zisky z prechodu k nízkouhlíkovej ekonomike budú vyššie ako náklady. Štúdia predpokladá, že sa zvýši najmä miera energetickej efektívnosti a miera spaľovania fosílnych zdrojov, čo v konečnom dôsledku zníži účet za energie pre všetkých, od domácností až po firmy.

„Energetická náročnosť ekonomiky začne klesať celkom skoro, možno okolo roku 2020,“ hovorí Tom Brookes, riaditeľ Energetického strategického centra ECF. Dopĺňa však: „Nech sa rozhodnete ísť ktorýmkoľvek smerom, treba začať pravdepodobne teraz. Omeškania len robia veci drahšími.“

Príspevok k stratégii EÚ

Analýza ECF prichádza v čase, kedy Komisia pripravuje svoju vlastnú štúdiu o scenároch transformácie na nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050.

Komisár pre energetiku Günther Oettinger pri príležitosti predstavovania správy ECF uviedol, že Komisia v júni odštartuje verejné konzultácie tak, aby mohla svoj dokument predstaviť na začiatku roka 2011. Doplnil, že sa tak stane v kontexte akčného plánu pre energetiku, ktorý chce predstaviť v máji tohto roka (EurActiv 09/04/10).

ECF vyzvala EÚ, aby revidovala svoj rozpočet a vyčlenila viac zdrojov na podporu obnoviteľných zdrojov, technológiu CCS, opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a budovanie energetickej infraštruktúry.