Návrat jadrovej energie a fosílnych palív na jednej strane a ťažké časy pre solárnu energiu a nové technológie typu zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) boli hlavnými bodmi konferencie, ktorú minulý týždeň v Bruseli zorganizoval Francúzsky inštitút pre medzinárodné vzťahy (IFRI).

Generálny riaditeľ EK pre energetiku Philip Lowe uviedol , že nešťastie v jadrovej elektrárni Fukušima v skutočnosti viedlo k „podstatným rozhodnutiam“ len v jednej krajine – Nemecku.

Koaličná vláda Angely Merkelovej sa v máji 2011 dohodla na postupnom uzatvorení všetkých jadrových reaktorov do roku 2022. Avšak takmer simultánne desať členských krajín potvrdilo svoj záväzok rozvíjať jadrovú energetiku. Lowe naznačil, že táto twchnológia má stále pred sebou svetlú budúcnosť.

Faktor akceptácie

Zástupca Európskej komisie zdôraznil faktor akceptácie verejnosti pokiaľ ide o jadro, ale taktiež ďalšie druhy energie. Na príklade Veľkej Británie ukázal ohromnú väčšinu poslancov Dolnej komory britského parlamentu. V jej prospech nedávno hlasovalo 600 poslancov, proti bolo len 80.

Taktiež väčšina slovenských poslancov vníma jadro ako spoľahlivý nízkoemisný zdroj energie.

Naopak v iných krajinách, ako Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk »„sa politici nemôžu ani zmieniť o jadra, hoci ho z času na čas spotrebúvajú,“ uviedol Lowe.

Prítomným tiež pripomenul, že krajiny EÚ samy rozhodujú o svojich energetických zdrojoch a mixe, avšak debata na národnej, regionálnej a lokálnej úrovni môže znamenať rozdiel v otázke prijateľnosti. V prípade Británie napríklad existuje „masívny odpor“ voči príbrežným veterným parkom.

Toky elektriny „v slučke“

V súvislosti s Nemeckom Lowe uviedol, že rozhodnutie o okamžitom odstavení ôsmich reaktorov viedlo k tomu, že krajiny sa stala čistým dovozcom elektriny.

Podľa očakávaní mala nedostatok v dodávkach elektriny nahradiť veterná energia, ale chýbajúce prepojenia v rámci Nemecka spôsobili, že elektrina z severného pobrežia nemohla doputovať priamo k nemeckým odberateľom, ale musela prejsť cez Českú republiku, Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rakúsko, čo viedlo aj k určitým súvisiacim stratám. Dodal, že z dôvodu potreby udržať v sieti stabilitu, Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »obnovilo výrobu elektriny z fosílnych palív, ako je uhlie, zemný plyn či ropa.

Paul Rorive, člen výkonného výboru francúzskej energetickej spoločnosti GdFSuez zodpovedný za rozvoj jadra, následne povedal, že sektor začína po šoku z katastrofy vo Fukušime opäť naberať na sile.  Podčiarkol nákladovú efektívnosť jadrovej energetiky a obrovský trh, ktorý sa teraz na globálnej úrovni otvára.

„Neboli sme šampiónmi v komunikácii. Musíme tento list obrátiť,“ uviedol Rorive.

„Strašidelné účty“

Pravdepodobne najviac rezonujúce stanovisko na konferencii predniesol odborník na zdravie, ktorý nie je jadrovým expertom.

Jean de Kervasdoué, odborník na zdravotníctvom, ktorý vyučuje v národnom centre umení a remesiel (CNAM) hovoril o nesprávnom vnímaní nebezpečenstiev radiácie. Poukázal na „strašidelné účtovníctvo“, ktoré obklopuje jadrové nehody, pričom zdravotné nebezpečenstvo je podľa neho značne prehnané.

Odvolal sa na svoj výskum, ktorý robil v 90. rokoch po nehode v ruskom jadrovom komplexe Mayak. V roku 1957 explózia 50 – 100 ton vysoko rádioaktívneho odpadu kontaminovalo obrovské územie východného Uralu, ale sovietsky režim prijal rozhodnutie neevakuovať po incidente zasiahnuté obyvateľstvo.

Kervasdoué uviedol, že na jeho prekvapenie, explózia na obyvateľstve nezanechala stopy, ktoré by sa veľmi líšili od tých, ktoré sa bežne vyskytujú v mestách kontaminovaných priemyselným znečistením.

Upozornil aj na nedávny výskum Svetovej zdravotníckej organizácie WHO týkajúci sa katastrofy v Černobyle, podľa ktorého bol počet mŕtvych len 63 ľudí (hoci sa toto číslo priamo v správe neobjavuje). Iné zdroje odhadujú počet obetí spôsobených nehodou v Černobyle na asi 25 tisíc mŕtvych.

Kervasdoué taktiež porovnal počet úmrtí v rôznych sektoroch energetiky. Vo výsledku sa jadrová energetika umiestnila v najpriaznivejšej kategórii, spolu s hydroenergetikou.

Odborník z CNAM vypočítal, že len v roku 2011 zomrelo v uhoľných baniach 20 tisíc ľudí a ďalších takmer 800 tisíc zomrelo v dôsledku znečistenia spôsobeného ťažbou a spaľovaním uhlia. V súvislosti s Fukušimou poukázal na to, že kontaminovaných bolo len 7 ľudí a dosiaľ nedošlo k žiadnemu úmrtiu v dôsledku radiácie.

Účet - Krajina tieňov

Opačný obrázok Fukušimy, a to, že riziko atómovej energie netreba merať len počtom priamych úmrtí, v súvislosti s výročím havárie vo Fukušime prináša nová multimediálna prezentácia organizácie Greenpeace. V nej pripomína, že nešlo len o technologické zlyhanie jadrovej energetiky a politikov, ale havária spôsobila najmä utrpenie tisícov ľudí.

„Viac ako 150.000 obyvateľov muselo z dôvodu vysokej rádioaktívnej kontaminácie opustiť svoje domovy v okolí havarovanej jadrovej elektrárne, často aj za hranicou tzv. zóny ohrozenia. Tak môžeme na výstave vidieť fotografie krajiny bez ľudí a zároveň 12 fotografií ľudí, ktorí zostali bez domova. Nemali by sme dovoliť, aby sa niečo také opäť opakovalo,“ uviedla energetická kampanierka Greenpeace Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Andrea Zlatňanská.