Jadrovú energiu a jej rozvíjanie ovplyvňujú tri faktory, vyhlásil v stredu (26.5.) v Bratislave počas zasadnutia platformy Foratom Paolo Ruzzini, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne – Enel. Identifikoval ich nasledovne:

• existencia jasného legislatívneho rámca a pravidiel, ktoré umožňujú firmám plánovanie; pravidlá by sa mali definovať na úrovni EÚ,
• priaznivá verejná mienka a akceptácia jadrovej energie miestnymi komunitami: „Bez pozitívnej akceptácie miestnych komunít nebude ani jedného megawattu jadrovej energie“. V tomto smere je podľa neho potrebné verejne si zodpovedať i otázku, čo sa stane s odpadom, keď sa jadrové zariadenie vyradí z prevádzky,
• aspekt bezpečnosti jadrových zariadení ako dlhodobý a prvoradý cieľ, ku ktorému má pomáhať nielen všeobecná osveta, ale i vzdelávanie kvalifikovanej pracovnej sily.

„Kľúčové je ukázať, že jadro je šetrné k životnému prostrediu,“ vyhlásil Dobroslav Dobák, hovorca spoločnosti JAVYS. Doplnil, že táto otázka stojí v centre pozornosti jadrového sektora na Slovensku a v Čechách, pričom v oboch krajinách „má jadro budúcnosť“.

Aktuálnym cieľom číslo jeden celej jadrovej komunity je manažment jadrového odpadu a vyhoretého paliva, doplnil Ralf Guldner, prezident platformy Foratom. Preto je nevyhnutné akumulovať, uchovávať a odovzdávať poznatky novej generácii jadrových inžinierov a fyzikov. Podľa neho, na tejto účel boli zriadené napríklad európska akadémia ENELA (European Nuclear Energy Leadership Academy), či jadrová akadémia na Britských ostrovoch alebo jadrový inštitút vo Francúzsku, ktorý sa zaoberá predovšetkým témou bezpečnosti.

Otázka jadrového odpadu: Neprichádza neskoro?

Nakladanie s vyhoretým palivom a iným jadrovým odpadom má dva aspekty: uskladnenie a uloženie. Zatiaľ čo prvé má dočasný charakter a slúži ako prechodné riešenie po jeho vyradení z jadrových zariadení, druhé predstavuje konečné uloženie na miesto, kde sa po čase rozpadne.

Zatiaľ čo stratégie a infraštruktúra pre uskladnenie na národných úrovniach existujú, „až teraz prichádza čas riešiť otázku finálneho uloženia“, vyhlásil Ewoud Verhoef, zástupca riaditeľa European Repository Development Organization. Podľa neho, dôvodom, pre ktorý sa táto téma intenzívne diskutuje až dnes, je fakt, že v minulosti existovali len malé množstvá odpadu – jadrové elektrárne sa vyvíjajú len posledných 50 rokov.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »prijala záväzok zaoberať sa otázkou jadrového paliva v dlhodobom horizonte, uviedol Wolfagn Hilden, predstaviteľ DG Energy pre oblasť jadrovej bezpečnosti a manažmentu odpadu. Podľa neho bude proces dlhodobý nielen pre zdĺhavosť rozhodovacieho systému, ale i pre to, že téma si vyžaduje vytváranie atmosféry dôvery medzi členskými krajinami. Ako tretí dôvod označil i otázku financovania – budovanie geologických úložísk je nákladné a preto pred realizáciou treba projekty dôkladne naplánovať a posúdiť.

Juraj Homola, riaditeľ Divízie rádioaktívneho odpadu a vyraďovania na Úrade jadrového dozoru, doplnil, že „najskôr je potrebné mať národné stratégie“, pričom Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »prijalo prvý zákon, kde sa vyslovene spomína téma odpadu, až v roku 1996. Vyraďovanie jadrových zariadení je dlhodobý proces, ktorý si počas niekoľkých desaťročí vyžaduje stabilné finančné krytie.

Geologické uloženie jadrového odpadu

Uloženie jadrového odpadu v geologických formáciách sa konsenzuálne považuje za najlepšie riešenie, vyhlásil Eero Patrakka, predseda podskupiny Európskeho jadrového fóra (ENEF) pre manažment odpadu. V tomto smere je však opäť kľúčová verejná mienka: „Ľudia chcú vidieť na vlastné oči, že dokážete umiestniť odpad do skalného podložia. Potrebujú vidieť, že máte technológiu, ktorá to dokáže.“

Ewoud Verhoef na otázku, prečo ísť cestou geologických úložísk, keď plytké podpovrchové uloženie v špeciálnych kontajneroch je lacnejšie, odpovedal, že ústrednou je otázka dlhodobého spravovania. Polčas rozpadu trvá desiatky rokov, preto ak by sa odpad skladoval na povrchu, treba garantovať dlhodobú správu, politickú stabilitu, financovanie a bezpečnostné opatrenia i po stovku rokov. Na druhej strane, odpad „v geologickej formácii si nič nevyžaduje“.

Vzdelávanie: Jadrový priemysel nepotrebuje iba jadrových fyzikov

„Jadrová energetika nepotrebuje iba jadrových odborníkov, ale tiež profesionálov, ktorí rozumejú jadrovému kontextu. Napríklad projektovanie mostov nie je rovnaké ako projektovanie jadrových elektrární,“ otvoril panel Foratomu o vzdelávaní Jean-Claude Gauthier, ktorý pracuje i pre jadrovú akadémiu ENELA.

Ideálna nie je napríklad ani situácia v Českej republike. Tamojší jadrový sektor bude potrebovať stovky kvalifikovaných pracovníkov, no problém je, že školy ich nedokážu pripraviť pre potreby priemyslu. Riešením je preto vzdelávanie v samotnom pracovnom procese, hovorí František Pazdera, zástupca riaditeľa spoločnosti ČEZ pre oblasť výskumu a vývoja a podpredseda Európskej technologickej platformy pre udržateľnú jadrovú energiu.

V tomto smere sú kľúčovými „zachovanie a akumulácia poznatkov“, zdôraznil Pazdera.

Jadrový priemysel musí byť tým, kto „garantuje pracovné miesta a dobrý plat“, myslí si Vladimír Slugeň zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý je súčasne predsedom Európskej jadrovej spoločnosti.

„Perspektívu dáva absolventom priemysel, nie univerzita,“ zdôraznil Slugeň. Podľa neho je tu však i priestor pre Európsku komisiu; mala by definovať dlhodobú perspektívu energetiky, kde by sa i jadru garantovali dlhodobo spravodlivé podmienky a príležitosti, inak firmy nebudú investovať ani do rozvoja, ani do vzdelávania.

Jadrový sektor si musí najskôr vyjasniť otázku, kam kráča a kam chce smerovať, doplnil David Gilchrist, riaditeľ divízie spoločnosti Enel pre správu jadrových zariadení. Podľa neho, prvoradou úlohou bude vytvoriť nový štrukturálny rámec pre vzdelávanie v jadrovom odvetví, pretože „ničnerobením sa nič nevyrieši“.