Pozadie

Podujatie bolo súčasťou konferencie Energy Europe, organizovanej každoročne bruselským think-tankom Friends of Europe.

Medzi účastníkmi boli Robert Amsterdam, právnik bývalého šéfa Yukosu Michaila Chodorkovského, Claude Mandil z Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) a Philip Lowe, generálny riaditeľ pre konkurenciu z Európskej komisie.

Otázky

• Zdaňovanie energie

Komisár pre clá a dane Lászlo Kovács sa v úvodnom prejave dotkol úlohe daňovej politiky pri reštrukturalizácii energetického trhu EÚ, s cieľom dosiahnuť 20% cieľ pre obnoviteľné zdroje, na ktorom sa lídri EÚ dohodli v marci 2007. komisár Kovács naznačil, že revízia Smernice o zdaňovaní energie sa orientuje podľa zhodnotenia emisií CO2 a energetických alternatív, čím naznačil, že Komisia preferuje rozpočtové incentívy pre efektívne nízkouhlíkové technológie a energetické zdroje.

• Liberalizácia

Centrálnou témou diskusie bola liberalizácia energetiky. Blogger a investičný bankár Jerome Guillet argumentoval proti liberalizácii a povedal, že zákaz štátnych garancií pre investície bude viesť k investovaniu do lacnejších, no uhlíkovo intenzívnych technológií, ako sú uhoľné či plynové elektrárne, a odradí od investícií do (v prvej fáze nákladnejšej) infraštruktúry pre využitie obnoviteľných zdrojov.

Dominique Ristori z DG energetika a doprava v Európskej komisii toto tvrdenie odmietol. Vyhlásil, že v súčasnom kontexte nestabilných cien energetických produktov nemožno predpokladať, že určité zdroje energie ostanú navždy lacnejšie. Ristori dodal, že ak by aj členské krajiny mohli podporovať infraštruktúru pre obnoviteľné zdroje, vo verejných pokladniciach proste nie je dostatok peňazí na masívne investície potrebné v najbližších desaťročiach pre energetickú infraštruktúru.

V súvislosti s touto otázkou napísalo osem členských krajín, vedených Dánskom, Komisii list, v ktorom podporujú rozbitie veľkých energetických firiem. Proti tomu sa stavia najmä Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko.

• Bezpečnosť sietí

Zástupca nemeckého energetického gigantu E.ON navrhol, že namiesto oddeľovania vlastníctva sietí od transmisných služieb (tzv. unbundling), by mala Európa mať bezpečné a efektívne cezhraničné siete, ktoré môžu napríklad viesť veternú energiu zo severu a slnečnú energiu z juhu.

Fiona Riddoch, ktorá zastupovala sektor firiem vyrábajúcich ako teplo, tak aj elektrickú energiu, odmietla tvrdenia zástupcu E.ON, že viac nezávislých výrobcov elektrickej energie destabilizuje sieť a môže viesť k výpadkom dodávky. Citovala príklad Dánska, kde zariadenia vyrábajúce kombinovane teplo i elektrickú energiu pokrývajú až 50% spotreby elektriny v domácnostiach.

• Politika a ciele

Medzi panelistami o účastníkmi prevládal názor, že 20% cieľ pre obnoviteľné zdroje je pozitívny, no veľmi ambiciózny, a preto po ňom musia nasledovať realistické politické opatrenia.

Ristori poukázala na to, že klimatické zmeny, a s nimi súvisiaca energetická politika, sú globálnymi výzvami, a bez podpory na medzinárodnej úrovni EÚ nedokáže dosiahnuť cieľ.

• Obchodovanie s emisiami

Neil Eckert zo spoločnosti zaoberajúcej sa obchodom s emisiami Climate Exchange žiadal systém s vysokými cenami uhlíka: 40 až 50 eur za tonu, na rozdiel od 25 eur, ktoré Komisia predpokladá pre obdobie 2008-2012.

• Úloha spotrebiteľov

Edda Mueller z Federácie nemeckých spotrebiteľských organizácií v reakcii na dôležitosť zmeny spotrebiteľského správania sa pre dosiahnutie zníženia emisií CO2 povedala, že spotrebitelia sa nesnažia zámerne prispievať ku globálnemu otepľovaniu, ale zaujímajú sa o účinné, nákladovo efektívne technológie, ktoré rozsvietia ich domovy a poskytnú spoľahlivú dopravu.