Energetické požiadavky Európy by mohli vo významnej miere pokrývať more a oceán. Tvrdí to Európska asociácia oceánskej energie (EU-OEA) vo svojej minulotýždňovej správe o vyhliadkach do roku 2050 pre projekty využívajúce morské vlny, príliv, teplo a slanosť oceánov.

Oceánske elektrárne by mohli v roku 2030 dosiahnuť inštalovaný výkon 3,6 GW, v roku 2050 by to však mohlo byť až 188 GW. Celkovo by sa tak ročne šetrilo 136,3 mil. ton emisií CO₂ a v sektore by našlo zamestnanie 470 tis. ľudí, tvrdí EU-OEA.

Technológie pre využívanie oceánskej energie sú v súčasnosti stále „v plienkach“. Pobrežné a morské elektrárne stoja najmä v Írsku, Nórsku, Dánsku, Veľkej Británii, Portugalsku, Fínsku, Španielsku, Francúzsku a v Taliansku. Ide však skôr o demonštračné projekty. Spomedzi nich sú najrozvinutejšie elektrárne využívajúce vlny, príliv a odliv.

V európskych moriach sa prevádzkujú alebo testujú zariadenia so spoločným výkonom okolo 6 MW, tvrdí REN21. Najviac elektriny sa takto vyrába vo Veľkej Británii, dokáže však pokryť iba spotrebu tisícky domácností.

Morské elektrárne stoja pred viacerými finančne náročnými výzvami, vrátane budovania infraštruktúry. Správa EU-OEA v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie Európskej priemyselnej iniciatívy pre oceánsku energiu v rámci Plánu investícií do strategických energetických technológií (SET plán). V rámci iniciatívy by sa vytvorila plejáda verejno-súkromných partnerstiev pre komercializáciu morských energetických technológií.

„Úspešný rast sektora oceánskej energie teraz závisí od rýchlych a cielených politických rozhodnutí a od podpory EÚ v prekonávaní známych technologických a trhových výziev,“ komentovala vydanie správy Nathalie Rousseau, výkonná riaditeľka EU-OEA.