Riaditeľky organizácií, ktoré reprezentujú technológiu kombinovanej výroby tepelnej a elektrickej energie (kogenerácia), pre EurActiv spoločne vyhlásili, že ak by stratégie EÚ kládli viac dôrazu na využívanie zvyškového tepla, celková miera energetickej efektívnosti by sa významne zvýšila.

„Našou myšlienkou je, aby sa fosílne palivá nevyužívali priamo pre vykurovacie účely, pretože v energetických systémoch je už teraz oveľa viac dostupného tepla, než koľko potrebujeme,“ hovorí Sabine Froning, výkonná riaditeľka Euroheat&Power.

„Väčšina [..] nových scenárov, ktoré sa objavili za ostatných 6 mesiacov, sa príliš zameriava na jednotlivé zdroje dodávok, aby sa uspokojil dopyt, než aby sa na stranu dopytu pozeralo spôsobom, ako sa čo najefektívnejšie a bez strát vymaniť zo [súčasného] prístupu [..] Straty sú veľmi často tepelnými stratami, únikmi tepla v rôznych miestach systému,“ dopĺňa Fiona Riddoch, výkonná riaditeľka Cogen Europe.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »začína definovať svoje nízkouhlíkové energetické stratégie v horizonte do roku 2050. Expertky však zdôrazňujú, že nízkouhlíková transformácia zákonite predpokladá i znižovanie miery únikov tepla. Súčasné systémy pre výrobu elektrickej energie sú v tomto smere podľa nich „relatívne neefektívnymi“ technológiami.

„Energetický systém ako taký má už straty viac ako 50 percent a tie sa iba zvyšujú, ak sa súčasne neprihliada na teplo,“ hovorí Fronning. V tomto smere za najväčších budúcich vinníkov pomenúva elektrárne využívajúce biomasu a technológiu zachytenia a uskladnenia CO₂ (technológia CCS).

Európska komisia by sa mala významne zasadiť za kogeneráciu. V nasledujúcom roku by mala predstaviť akčné plány, ktoré povedia, že sa musí rozvíjať spoločná výroba elektrickej energie a tepla, želajú si obe riaditeľky.

„Hľadáme prísnejšie opatrenia pre využívanie národného potenciálu členských štátov pre kogeneráciu,“ vyhlásila Riddoch a odvolala sa na predpoklad, že do roku 2020 by mohli mať kogeneračné jednotky o 122 GW inštalovaného výkonu viac.

Európska legislatíva nateraz opomína tému investícií do teplárenských sietí, infraštruktúry a systémov chladenia. Európska komisia by mala v druhej polovici roka predstaviť energetický balík pre oblasť infraštruktúry, no Froning nepredpokladá, že by dokument znamenal zásadný prelom v téme tepelného hospodárstva.

„Myslím si, že Komisia sa oveľa viac zaoberá cezhraničnými témami. Všetko sa riadi liberalizáciou trhov, takže sú to veľké technológie, veľkí hráči, cezhraničné obchodovanie, medzinárodný rozmer“, ktoré sú v centre pozornosti, uzatvorila Froning.