Pozadie:

Európsky uhoľný priemysel je v úpadku od 50. rokov 20. storočia, keď sa ceny dovážaného uhlia znížili a ceny lokálnej ťažby vzrástli. V roku 2002 uplynula doba, na ktorú bola podpísaná zmluva o Európskom spoločenstve uhlia a ocele a EÚ prijala nariadenie o uhlí, aby „umožnila pokračujúcu reštrukturalizáciu uhoľného priemyslu“. Podľa tohto nariadenia štáty môžu pokračovať v poskytovaní štátnej pomoci za podmienky, že sleduje „klesajúci trend“.

Dotácie uhoľnému priemyslu sú kontroverznou otázkou. EÚ bola kritizovaná za dotovanie toho, čo je všeobecne považované za „špinavý“ zdroj energie. Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas Komisár pre životné prostredie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »a komisár pre priemysel Günter Verheugen Podpredseda Európskej Komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »nie sú zajedno v tom, ako vyvážiť environmentálne ohľady a konkurencieschopnosť, najmä pokiaľ ide o alokáciu finančných prostriedkov pre tradičné priemyselné sektory ako napr. uhoľný priemysel (pozri EurActiv, 28. február 2007).

EÚ zatiaľ nevyjadrila svoje odhodlanie postupne uhlie úplne odstrániť zo palivového mixu Európy. Namiesto toho je považované za kľúčové investovanie do technológií „čistého uhlia“, pokiaľ ide o „naďalej pokračujúci prínos tohto dostupného, blízkeho, flexibilného a hojného zdroja energie“.

V júni 2005 Komisia schválila „uhoľný balík“, ktorý autorizoval reštrukturalizačné plány pre maďarský, nemecký a poľský uhoľný priemysel do roku 2010. Schválený balík pridelil aj grant vo výške € 12 miliárd desiatim uhoľným baniam v Nemecku, z ktorých pre štyri je naplánované uzavretie do konca tohto desaťročia.

Otázky:

Komisia 21. mája 2007 zverejnila správu, podľa ktorej nariadenie o uhlí, ktoré stanovuje pravidlá udeľovania štátnej pomoci pre uhoľný priemysel až do roku 2010, funguje dobre a nemusí byť zmenené.

Podľa správy sa zdá, že „narušenie trhu vnútri EÚ“ kvôli štátnej pomoci uhoľnému priemyslu je obmedzené skutočnosťou, že väčšina dotovaného uhlia, pokrytého týmto nariadením je spotrebovaného na národnom trhu“.

MVO argumentujú, že dotácie pre uhoľný priemysel majú dopad na možnosti ponuky pre trh s elektrickou energiou v EÚ a takto bránia rastu obnoviteľných zdrojov energie. Správa toho tvrdenie vyvracia a cituje štúdiu, realizovanú think-tankom Europe Economics, ktorá nezistila „žiadny náznak toho, že štátna pomoc uhoľnému priemyslu by ovplyvnila celkový energetický mix, teda podiel uhlia na výrobe elektrickej energie“. Eurelectric, únia európskeho elektrického priemyslu, súhlasí so zisteniami tejto štúdie.

Správa však naznačuje, že garantovaná štátna podpora pre uhoľný priemysel by mohla mať dopad na akékoľvek rozhodnutie investovať do nových elektrární, spaľujúcich uhlie.

Pozície:

Euracoal, európske združenie pre uhlie a lignit, súhlasí s Komisiou a tvrdí, že hojnosť uhlia z neho robí neodmysliteľnú súčasť energetického mixu EÚ.

„Ďalekosiahla energetická politika musí byť založená na trojuholníku cieľov udržateľnosti s tým, že rovnakú váhu majú environmentálna udržateľnosť, konkurencieschopnosť a bezpečnosť dodávok energie,“ tvrdí Euracoal. „Vyrovnaný energetický mix, ktorý bol vyvinutý za normálnych konkurenčných podmienok, je najlepším spôsobom, ako dosiahnuť rovnováhu medzi týmito cieľmi energetickej politiky.“

Greenpeace kritizovalo správu Komisie slovami: „Ak je Európa seriózna v boji proti zmene podnebia, tak ako tvrdí, potom musí odviesť verejné financie a podporu od znečisťujúcich energetických zdrojov ako uhlie k čistým energetickým možnostiam, ako napr. opatrenia pre vyššiu efektivitu energie alebo technológie s obnoviteľnými zdrojmi energie. Dnešnou správou Komisia zmeškala príležitosť ukončiť uhoľné dotácie raz a navždy.“