Hlavná stránkaEnergetikaDiskusia o jadre má byť odborná a neideologická

Diskusia o jadre má byť odborná a neideologická

Fico a Nečas, Luděk Krušinský/Úrad vlády SR

(16.05.2012)

Premiéri Slovenska i Českej republiky trvajú na tom, že jadro má pevné miesto v energetickom mixe oboch krajín, plne podporujú tento sektor energetiky a budú naďalej spolupracovať v jeho rozvoji. V diskusiách zdôrazňujú potrebu nepodliehať ideológii a opierať sa o objektívne a odborné závery.

Tento týždeň sa v Bratislave uskutočnil 7. ročník Európskeho jadrového fóra, ktoré spoločne na striedačku pravidelne organizujú Slovenská a Česká republika.

„Vláda Slovenskej republiky plne podporuje jadrovú energetiku a mňa osobne teší, že veľký záujee o ňu pretrváva vo väčšine krajín Európskej únie,“ uviedol na úvod podujatia predseda vlády Robert Fico.

V súčasnosti sa z jadra  vyrába asi 30 % elektrickej energie v Európskej únii.

Rovnako ako po ňom český premiér Petr Nečas zdôraznil Fico význam jadra pre naplnenie dekarbonizačných snáh európskeho hospodárstva, pre zníženie výroby elektriny z fosílnych zdrojov, ktorými EÚ vzhľadom na svoju surovinovú základňu nedisponuje a musí ich preto dovážať spoza hraníc a pre stabilitu dodávok energie bez ohľadu na zmeny v geografických, politických či klimatických podmienkach. 

„Stratégia takzvanej jadrovej cesty musí byť sprevádzaná zásadou prísneho dodržiavania jadrovej bezpečnosti,“ pokračoval Fico vo svojom príhovore. „Existujú objektívne volania po zvýšení bezpečnosti a opatrnosti jadrových elektrární, ale silnejú aj subjektívne snahy zneužitia tragédie na odpor proti jadru. Cielené tendencie, aby dôsledky jedného prípadu ovplyvnili verejnú mienku na celom svete,“ poznamenal v súvislosti s následkami havárie v japonskej elektrárni Fukušima I.

„Jedno zlyhanie by nemalo byť použité proti mierovému využitiu jadrovej energie v národnom, európskom alebo svetovom meradle,“ podčiarkol Fico.

Počas následnej tlačovej konferencie ale sám pripomenul vlastnú skúsenosť Slovenska s nehodou na bloku A1 elektrárne Jaslovské Bohunice, ktorá tak bola po necelých 20 tisíc hodinách prevádzky odstavená. Koncom apríla 2012 si svet pripomenul aj 26 rokov od havárie v Černobyle. 

Závery testov v októbri

Keďže sa podľa jeho slov „nemožno opierať o emócie a unáhlené postoje, ale o vecné a profesionálne argumenty,“ ocenil prínos prebiehajúcich previerok bezpečnosti jadrových blokov v Európe v rámci záťažových testov. 

Vzhľadom na potrebu dôkladného vyhodnotenia testov a tiež nariadených dodatočných návštev v 14 elektrárňach v Európe, budú výsledky testovania známe neskôr ako sa pôvodne plánovalo. Úplné závery stres testov sa tak lídrom členských krajín Únie predstavia až na októbrovom summite, namiesto toho júnového.

Obaja premiéri informovali o záveroch správ národných dozorov, podľa ktorých nie sú potrebné žiadne okamžité zásahy v atómových elektrárňach a pracuje sa na strednodobých a dlhodobých plánoch zvýšenia ich bezpečnosti.

„Môžem konštatovať, že čo sa týka bezpečnostných a prevádzkových ukazovateľov v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, je Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »na poprednom mieste,“ povedal Robert Fico.

Podobné pozitívne vyjadrenia zazneli aj z úst českého premiéra. Avšak v rámci takzvaného dodatočného testovania niektorých elektrární, sa na zozname opätovne navštívených lokalít zo strany jadrových expertov nachádza aj český Temelín, spolu s troma francúzskymi elektrárňami a ďalšími nukleárnymi zariadeniami v Európe.

Nízkouhlíková budúcnosť

V decembri 2011 Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »predstavila plán pre energetiku do roku 2050 (Energy Roadmap 2050), v ktorej naznačila 5 scenárov vývoja v sektore pre prechod na nízkohlíkovú ekonomiku.

„V troch týchto scenároch má jadrová energia podiel na výrobe elektrickej energie medzi 15 a 20 percentami,“ pripomenul účastníkom fóra komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger. „Je teda jasné, že energia z jadra môže veľmi podstatne prispieť k bezpečnosti dodávok a znesiteľným cenám.“

 

Zdroj: EK: Energy Roadmap 2050

Slovenský premiér ale argumentoval v prospech jadra ešte výraznejšie. S odvolaním sa na závery medzinárodných výskumov uviedol, že „prechod Európskej únie na nízkouhlíkové hospodárstvo bez jadrovej energie nie je v súčasnosti možný.“

Český premiér zdôraznil: „Pre ČR je prioritou hľadieť na energetickú budúcnosť EÚ na úplne neutrálnom základe pokiaľ ide o technológie.“ Praha je jedným z iniciátorov snahy, aby mala jadrová technológia rovnaký nárok na finančnú podporu zo strany EÚ ako obnoviteľné zdroje. (EurActiv, Opens external link in new window18.4.2012)

Nečas dodal: „Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, platí  - nezatvárajme si žiadne dvere.  Rozhodujeme totiž o mantineloch energetického vývoja a bezpečnosti na desiatky rokov.“

Zároveň informoval o úspešnom napĺňaní indikatívnych cieľov pre národný podiel obnoviteľných zdrojov do roku 2020.  V roku 2011 ČR dosiahla podiel 11 %, pričom sa zaviazala dosiahnuť podiel 13 %. Nečas si preto myslí, že pri jeho napĺňaní napredujú „možno až príliš, vzhľadom na to, ako to zaťažuje cenovú stránku elektrickej energie“, prenesenú na účty za elektrinu pre koncových spotrebiteľov a na štátny rozpočet.

Nečas odmieta nemeckú cestu, ale rešpektuje ju

Predsedovia vlád, rovnako ako komisár Oettinger viackrát poukázali na to, že rozhodnutie o zložení energetického mixu jednotlivých členských krajín leží na pleciach národných vlád a parlamentov.

Rešpektujú rozhodnutie Nemecka postupne ukončiť prevádzku jadrových elektrární na svojom území. SR a ČR zároveň očakávajú rovnaký rešpekt pre rozhodnutie pokračovať v rozvoji jadrovej energetiky, čo potvrdzujú aj prebiehajúce plány výstavby dvoch blokov v elektrárni Temelín a jedného bloku v Jaslovských Bohuniciach.

Petr Nečas sa pre médiá zároveň vyjadril: „Podľa môjho hlbokého presvedčenia nie je možné súčasne vyhlásiť boj klimatickým zmenám, emisiám uhlíka, a súčasne ustupovať od jadrovej energetiky. To proste dohromady nejde a takto by sme logiku deformovať naozaj nemali.“

Podľa Fica sa „vláda zaviazala využiť všetky možnosti na zdynamizovanie dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.“ Vzhľadom na takmer ročný sklz v dokončení projektu a nedodržanie pôvodných termínov plánuje premiér v nasledujúcich pár týždňoch návštevu lokality,  kde chce klásť „delikátne otázky“ o tejto „ťažko akceptovateľnej a nevysvetliteľnej“ situácii.

„Podporíme takú tvorbu energetickej architektúry, ktorá vytvorí podmienky pre energetickú sebestačnosť, proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, transparentnosť, a optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie a zvýšenie energetickej efektívnosti,“ uviedol slovenský premiér.

Sebestačnosť a cenová prijateľnosť

Práve jadro je podľa Fica aj Nečasa najvhodnejším nízkoemisným zdrojom výroby energie, ktorý zvýši odolnosť energetiky a celého hospodárstva voči výkyvom cien energetických surovín na svetových trhoch, vyznačuje sa stabilitou nákladov a cien.

„Ceny jadrového paliva sú na rozdiel od fosílnych palív dlhodobo stabilné a trvalo konkurencieschopné. Štúdie odborníkov dokazujú, že náklady spojené s výrobou elektriny z jadrového paliva sú nižšie ako je to pri spaľovaní fosílnych palív,“ pripomenul Fico. Hoci „Fukušima zmrazila jadrový boom“ jadrová energetika má podľa neho „oprávnene rovnocennú pozíciu v zdravom a vyváženom energetickom mixe.“

V súvislosti s dodávkami jadrového paliva je ale potrebné poukázať aj na to, že atómové elektrárne v ČR i na Slovensku sú závislé na dodávkach paliva z ruského uránu, z rovnakej krajiny odkiaľ na základe dlhodobých dohôd o dodávkach dovážame tiež zemný plyn či ropu.

Navyše trh s uránom si tiež prežil svoje výkyvy a Opens external link in new windowbublinu. V roku 2001 sa cena uránu na spotovom trhu prepadla na 7 dolárov za libru hmotnosti, naopak inak relatívne stabilné ceny sa v polovici roku 2007 vyšplhali až na úroveň 137 dolárov za libru (cca 300 dolárov za kilogram). To viedlo k otvoreniu nových baní na urán, z ktorých mnohé následne po poklese ceny suroviny museli ukončiť svoju prevádzku. V súčasnosti sa cena uránu na trhu pohybuje okolo 50 dolárov za libru.

Video: Premiér R. Fico otvoril zasadnutie Európskeho jadrového fóra (TASR)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

 

SPONZORI

Reklama

PARTNERI

Slovak Renewable Energy Agency Excelentná univerzita Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny

Komentár

Štefan Füle (10.10.2014)

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Rozširovanie - súčasť genetického kódu EÚ?

Právny štát, správa hospodárskych záležitostí a reforma verejnej správy sú základné piliere politiky rozširovania EÚ. Píše eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235