Súčasná energetická politika EÚ je „suboptimálna“, tvrdí Delors v predslove k štúdii publikovanej vplyvným think-tankom Notre Europe. Jacques Delors vyslovuje poľutovanie nad tým, že napriek dramatickému nárastu regulácií s cieľom vytvoriť jednotný energetický trh, a bojovať proti klimatickým zmenám, Únia stále nedokáže vytvoriť spoločnú energetickú politiku.

„Národné riešenia vyvinuté členskými štátmi... sa ukázali nedostatočné vzhľadom na úlohy, a zvýšili riziko rozdielnych, dokonca konfliktných reakcií na spoločné výzvy“, píše Delors.

Podľa bývalého predsedu Komisie je potrebné zabezpečiť, aby žiadna „tretia krajina“ nemohla cielene znižovať dodávky energetických surovín do EÚ. Preto musí Únia vystupovať voči vonkajším partnerom jednotne.

Viacrýchlostná integrácia

Nie všetci členovia Únie by však súhlasili s hlbšou integráciou v energetike. Delors to navrhuje riešiť využitím posilnenej spolupráce.  „Vzhľadom na nedávny zložitý proces revízie zmlúv, pravdepodobne nie všetky krajiny sú už pripravené vstúpiť na túto cestu. Ak je to tak, potom krajiny, ktoré chcú ísť ďalej bez meškania, musia mať možnosť to urobiť.“

Nebolo by to prvý krát, tvrdí Delors. Diferencovaná integrácia už v minulosti pomohla posunúť európsky projekt, napríklad pri vytváraní Schengenskej oblasti, či zavádzaní spoločnej európskej meny.

Práve Delors, často zaraďovaný medzi „otcov Európy“, bol jedným z architektov Eura, keď stál v rokoch 1985-1994 na čele Komisie. Nie všetci členovia Únie novú menu prijali – Británia a Dánsko získali výnimku, nečlenstvo Švédska v Eurozóne je akceptované. Schengenská dohoda zas bola podpísaná v roku 1985 mimo rámca spoločenstiev ako medzivládna dohoda desiatich z vtedajších 12 členov ES. Do rámca Únie ju inkorporovala až Amsterdamská zmluva Amsterdamská zmluva je prvou zmluvou, meniaca zmluvu o Európskej únii (Maastrichtská zmluva) a treťou zmluvou, meniaca zmluvu o založení Európskych spoločenstiev (Rímske zmluvy).viac na www.EuropskaUnia.sk »z roku 1997.

Obmedzené ciele – zásadné zmeny

„Teraz sa musia začať snahy o vybudovanie koherentnej a efektívnej spoločnej energetickej politiky“, žiada Delors. Navrhuje využiť posilnenú spoluprácu, definovanú článkom 20 Zmluvy o Európskej únii.

• Krajiny, ktoré chcú pokračovať v integrácii, by malo mať podľa Delorsa nasledujúce priority:
• Vyvinutie ambicióznych ekonomických nástrojov na financovanie spoločných projektov výskumu a vývoja alternatívnych energií.
• Prehlbovanie a štrukturovanie spolupráce v celoeurópskych energetických sieťach.
• Vytvorenie skupín, ktoré budú zabezpečovať nákup plynu a ropy od vonkajších dodávateľov, a tým posilnia a zacielia zahraničnú politiku EÚ v tejto oblasti.

Hoci sa môže zdať, že návrhy sú príliš technické a rozsahom obmedzené, podľa Delorsa však povedú k zásadným zmenám – otvoria cestu silnejšej spolupráci a solidarite v energetike.