Hlavná stránkaEnergetikaBritov čaká radikálna reforma energetiky

Britov čaká radikálna reforma energetiky

Jadrová elektráreň Oldbury (Zdroj: Magnox)

(23.05.2012)

Návrh nového zákona o energetike má Británii zaistiť prechod na nízkouhlíkovú výrobu elektriny. Spotrebiteľské združenia upozorňujú na zvyšovanie cien, ekológovia sa obávajú potlačenia podpory obnoviteľných zdrojov v prospech jadra.

Britské ministerstvo pre energetiku a klimatickú zmenu v utorok (22.5.) predstavilo návrh zákona, ktorý má do sektora energetiky priniesť najväčšie zmeny za poslední dve dekády. Radikálne sa má zmeniť spôsob regulácie trh s elektrinou i celkové fungovanie veľkých energetických firiem aj ich menších konkurentov.  Vláda by mala podľa britského Guardianu získať tak veľké právomoci, aké nemala od čias privatizácie odvetvia.

Firmy budú môcť uzatvárať dlhodobé kontrakty o dodávkach elektriny z nízkoemisných zdrojov a ministri vytvoria „kapacitný trh“, ktorým  sa zaistia spoľahlivé a stabilné dodávky ako prevencia potenciálnych výpadkov elektriny. Zaviesť sa má aj minimálna cena za tonu emisií oxidu uhličitého, čo je návrh, ktorý sa diskutuje aj v rámci snáh o zvýšenie cien povoleniek v európskom systéme obchodovania s emisiami (EÚ ETS), a tiež normy pre emisnú výkonnosť elektrární.

Tým by sa malo zabrániť výstavbe nových tepelných elektrární na uhlie, ktoré emitujú viac než 450g CO2 na kWh, bez toho, aby disponovali technológiou zachytávania a uskladnenia uhlíka (CCS).

Združenia spotrebiteľov a tiež environmentalisti ale varujú, že navrhnuté reformy povedú k zvyšovaniu cien za elektrinu pre domácnosti a k znevýhodneniu obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Zmeny podľa ekológov znamenajú dotácie predovšetkým pre jadrové elektrárne.

Väčšina energetických firiem reformu privítala, avšak zároveň upozornili na prílišnú komplikovanosť riešení a potrebu dotiahnuť detaily.

Ceny porastú tak či tak

Ed Davey, minister pre energetiku a klimatickú zmenu, si od reforiem sľubuje príchod súkromných investícií vo výške 110 miliárd libier (cca 136 miliárd eur) a vznik 250 tisíc nových pracovných miest.

„Ponechanie trhu s elektrinou tak ako jestvuje by nebolo v národnom záujme. Ak nezabezpečíme investície do našej energetickej infraštruktúry, môžeme byť svedkami vypínania svetiel a toho, že spotrebiteľov zasiahne špirála rastu cien energií  a nebezpečná zmena klímy,“ obhajoval minister predložené zmeny.

Predstaviteľka charity, ktorá sa zameriava na boj s energetickou chudobou, Maria Wardrobe však varovala, že „vláda nedokáže dostatočne zamaskovať to, že tieto návrhy značne prispejú k už prudko stúpajúcim cenám energií a zvyšujú riziko pre domácnosti ako spotrebiteľov energie“. Podľa nej by sa mali výnosy z DPH za palivá znovu použiť na financovanie programov zvyšovania energetickej účinnosti.

Ministerstvo ale zmeny obhajuje tým, že hoci účty za elektrinu budú v budúcnosti „pravdepodobne rásť“, vďaka reformám sa tento rast obmedzí. Účty domácností by mali byť do roku 2030 v priemere o 4 % nižšie než v prípade neprijatia navrhovaných opatrení.

Neskorá dekarbonizácia

Environmentalistom sa zase nepáči, že minister ignoroval posudok výboru pre klimatickú zmenu, ktorý je nezávislým odborným orgánom vlády, a podľa ktorého má k dekarbonizácii sektora výroby elektriny dôjsť už do roku 2030 a nie „z veľkej časti v priebehu 30. rokov“, tak ako to Davey avizuje.

Spojené kráľovstvo sa zaviazalo znížiť do roku 2020 svoje emisie skleníkových plynov o 34 % oproti úrovni v roku 1990 a zároveň prisľúbilo do roku 2050 dosiahnuť redukcie o 80 %. Minulý rok dosiahli podľa predbežných údajov redukciu o 23 %.

Minimálna cena uhlíka by sa podľa ministerstva mala zaviesť v apríli 2013 vo výške 16 libier (cca 20 eur) za tonu CO2 (vyjadrené v cenách za rok 2009), v roku 2020 stúpnuť na 30 libier (€37) a v roku 2030 na 70 libier (€87). Cena za tonu CO2 sa na európskom trhu s emisiami pohybuje v súčasnosti pod 7 eur.

Na Globálnom summite pre energetiku a životné prostredie, ktorý sa konal minulý týždeň v Bruseli, komisár EÚ pre energetiku Günther Oettinger uviedol, že „cena od 6 do 8 eur nie je cenovým signálom ani pre investorov ani spotrebiteľov“.  Keďže vzhľadom na krízu 20 eur a viac nie je úroveň nákladov na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, za ideálny rozsah v súčasnosti považuje úroveň 12 až 18 eur za tonu CO2.

Jadro ako slnko či vietor

Ekológovia kritizujú aj poskytovanie dlhodobých kontraktov na dodávky elektriny a garanciu minimálnej výkupnej ceny elektriny pre producentov zo všetkých nízkoemisných zdrojov v takzvaných Kontraktoch pre rozdiel (Contracts for Difference). Tie podľa nich v konečnom dôsledku znamenajú dotácie pre jadro, čo je v rozpore s predchádzajúcim prísľubom vlády, že ich poskytovať nebude.

Technologicky neutrálny nízkouhlíkový prístup presadzuje Británia aj na úrovni EÚ, kde spolu s Francúzskom, Poľskom a ČR iniciovala Opens external link in new windowpožiadavku zrovnoprávnenia podpory výstavby elektrární a výroby elektriny zo všetkých nízkoemisných zdrojov, vrátane prístupu k financiám.

Britský minister pre energetiku zdôrazňuje, že zmeny zatraktívnia prostredie výroby elektriny, tým že sa stabilizuje návratnosť dlhodobých investícií a zároveň budú odberatelia chránení pred náhlym zvyšovaním cien vyvolaným zmenami v cenách na trhu. Prvé cenové rozdiely pre nízkoemisnú výrobu plánuje vláda oznámiť v druhej polovici roka 2013 a do platnosti vstúpia o rok na to.

V návrhu zákona sa tiež hovorí o mechanizmoch vyplácania prostriedkov producentom, ktorý budú dohliadať na takzvanú záložnú kapacitu, čo sa má týkať hlavne elektrární na plyn. Tie sa vyznačujú  veľkou flexibilnosťou pokiaľ ide o ich zapnutie či dočasnú odstávku a dokážu podľa aktuálnej potreby doplniť dodávky z veterných či solárnych zariadení. V jeseni 2012 chce vláda vydať samostatnú stratégiu o úlohe plynu v britskej energetike.

Dlhá diskusia

Vláda sa pripravuje aj na to, že do konca roku 2015 odstaví najstaršie a najviac znečisťujúce elektrárne, t.j. asi 15 % výrobnej kapacity. Koncom februára napríklad Opens external link in new windowodstavili dovtedy najstarší atómový  reaktor na svete v Oldbury, ktorý bol v prevádzke 44 rokov. Odstávky budú pokračovať začiatkom 20. rokov, čím by bez výstavby nových zdrojov údajne hrozil výpadok dodávok až na úrovni 20 % dnešnej výroby elektriny v krajine.

Návrh komplexnej zmeny zákona teraz pôjde do pred-legislatívneho preskúmania, tak aby sa schválil v priebehu budúceho roku.

„Publikácia návrhu zákona je dôležitým krokom vpred,“ reagoval Tony Cocker, výkonný riaditeľ britskej dcérskej spoločnosti E.ON. „Od začiatku sme jasne podporovali zavedenie výkupných cien v Kontaktoch pre rozdiel, nakoľko poskytnú jasný investičný rámec ...  Avšak pokračujúcu neistotu ohľadom povahy protistrany je potrebné doriešiť.“

Ocenil tiež návrhy o kapacitnom trhu s prácu na rozvoji stratégie pre plynárenskú výrobu.

Šéf ďalšieho energetického gigantu RWE npower Volker Beckers síce privítal „apetít vlády k reforme, ale zaťahovaním za toľko pák naraz v tak komplexnej oblasti riskuje, že stratí z dohľadu svoje pôvodné ciele“. Dodal: „To, čo sektor energetiky teraz potrebuje, je jednoduchosť a jasnosť.“

SPONZORI

Reklama

PARTNERI

Slovak Renewable Energy Agency Excelentná univerzita Setri.sk - Bezplatné tipy na úspory elektriny

Komentár

Vladimír Bartovic (31.10.2014)

Česká desaťročnica v EÚ

Česká desaťročnica v EÚ

Zostávať na okraji EÚ nie je z pohľadu záujmov Českej republiky obhájiteľné, píše riaditeľ Inštitútu pre európsku politiku - EUROPEUM.

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235