V nedeľu (4. júla) si budú voliči v Poľsku v druhom kole vyberať budúceho prezidenta. V súboji o post sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola, Bronislaw Komorowski (Občianska platforma) a Jaroslaw Kaczynski (Právo a spravodlivosť).

Horúcou témou prezidentských volieb je i dovoz zemného plynu z Ruska a rozvíjanie ťažby z vlastných ložísk. Vláda Donalda Tuska vyrokovala s ruským Gazpromom návrh zmluvy o dodávkach plynu do roku 2037, podľa ktorého by krajina dovážala ročne 10 mld. kubických metrov.

„Je veľmi rizikové podpisovať dohody na viac ako 20 rokov,“ vyhlásil v prvom dueli pred druhým kolom volieb Jaroslaw Kaczynski, opozičný kandidát a brat zosnulého prezidenta Lecha Kaczynského.

Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »spotrebuje ročne o 2,5 mld. kubických metrov plynu viac, než koľko má ošetrených zmluvami. Geologické prieskumy preukázali, že na poľskom území by sa mohli nachádzať dostatočné ložiská tzv. bridlicového plynu. Ten nebolo možné v minulosti využívať pre neexistenciu primeraných technológií, no dnes už existujú nákladovo efektívne spôsoby ťažby.

„Potrebujeme vyjednávať o zemnom plyne a súčasne hľadať bridlicový plyn,“ bránil sa v debate Komorowski. „Ak zistíme, že máme dostatok bridlicového plynu, chceme mať právo prehodnotiť dohodu s Ruskom a možno od nej i odstúpiť,“ doplnil.

Kandidát Komorowski informoval, že ťažba bridlicového plynu v Poľsku má skôr experimentálny charakter a až v priebehu niekoľkých rokov sa bude presne vedieť, aké veľké sú zásoby Poľska a aký je ich ťažobný potenciál.

Poľsko v súčasnosti pokrýva tri štvrtiny svojej ročnej spotreby zemného plynu dovozom zo zahraničia. Hlavným dodávateľom je ruský Gazprom. Diverzifikácia zdrojov je preto tradične jednou z priorít poľských vlád v posledných rokov.