„Obrovská expanzia priemyselných biopalív sa musí zastaviť,“ varuje Tim Rice, expert na biopalivá mimovládnej organizácie ActionAid. Vyzval vlády krajín EÚ, aby sa pri formulovaní plánov pre obnoviteľné zdroje energie vzdali myšlienky dosiahnuť do 10 rokov podiel biopalív v doprave na úrovni 10 percent.

Biopalivá šíria po svete hlad. V súčasnosti sa vyrábajú najmä z kukurice, pšenice, cukrovej trstiny, ale tiež z palmového oleja, semien sóje a repky olejnej. Pestovanie poľnohospodárskych plodín pre energetické účely je vážnou konkurenciou pre ich pestovanie na potravinárske účely.

Pestovanie plodín s energetickým využitím „zvyšuje ceny potravín a ovplyvňuje čo a koľko jedia ľudia v rozvíjajúcich sa krajinách“, varuje nová správa organizácie ActionAid a pripomína, že rozvoj a podpora priemyslu biopalív má za následok šírenie hladu.

„S nárastom ceny potravín o 1 percento hladuje o 16 mil. chudobných ľudí viac,“ odhaduje organizácia.

Do roku 2020 spotreba biopalív v EÚ narastie štvornásobne. Dve tretiny biopalív sa budú vyrábať najmä z poľnohospodárskych plodín, ktoré sa dopestujú v chudobnejších krajinách. Potenciálne suroviny pre potraviny sa tak nedostanú k miliónom ľudí, ktorí sú na ne odkázaní.

Boj o pôdu

Priemyselné pestovanie poľnohospodárskych plodín má „katastrofické lokálne dôsledky“, pokiaľ ide o práva tamojších domácich komunít rozhodovať o využívaní pôdy, konštatuje správa.

„Súčasná miera oberania o pôdu je ohromnujúca,“ pokračuje správa. Ako príklad uvádza prieskum, podľa ktorého sa v 5 afrických krajinách vymerala na pestovanie biopalív pôda s podobnou rozlohou, akú má Belgicko Belgicko je jednou z najhustejšie osídlených krajín s najhustejšou cestnou sieťou v Európe. V hlavnom meste Belgicka, Bruseli, sídli väčšina inštitúcií EÚ, ale aj medzinárodné organizácie, napríklad NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »(1,1 mil. hektárov). Súčasne, všetka produkcia plodín z tejto pôdy sa exportuje.

Európske firmy už v Afrike získali (alebo sa snažia získať) pôdu s rozlohou Dánska, t.j. viac ako 5 mil. hektárov.

Biopalivá: „Falošná stopa“ k riešeniu klimatických zmien

Zatiaľ čo EÚ diskutuje o kritériách pre udržateľnosť biopalív a kalkuluje, koľko emisií CO₂ by takto mohla ušetriť v porovnaní s fosílnymi palivami, ActionAid tvrdí opak: „Väčšina priemyselných biopalív, v porovnaní s fosílnymi, ktoré nahrádza, neznižuje mieru tvorby emisií skleníkových plynov.“

Priemyselné biopalivá sú „falošnou stopou k boju proti klimatickými zmenám“, tvrdí organizácia.

Premena lesov a lúk na poľnohospodárske plochy pre pestovanie biopalív je spoločne s používaním hnojív, ktoré uvoľňujú oxidy dusíka (300krát agresívnejšie plyny pre atmosféru ako CO₂), hlavnou príčinou, pre ktorú majú biopalivá rovnako intenzívnu uhlíkovú stopu ako fosílne zdroje.