Technológia zachytenia a uskladnenia uhlíka (CCS) má svojich odporcov i prívržencov. Jedna strana upozorňuje, že ide o nepreukázanú metódu, ktorá nemusí byť komerčne využiteľná, šetrná ku klíme ani bezpečná. Druhá strana ale verí, že CCS bude kľúčové pre znižovanie klimatických dôsledkov spotreby fosílnych palív, ako je uhlie alebo zemný plyn, na ktoré sa budeme aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry ešte niekoľko desaťročí stále spoliehať.

António Correia de Campos, španielsky europoslanec zo skupiny Socialistov a demokratov (S&D), ktorý má sporavodajcom pre legislatívny balík energetickej infraštruktúry v EP pre EurActiv uviedol, že „asi 10 až 15 %“ z celkovej sumy 91 miliardy eur by sa mohlo vyčleniť na projekty CCS.

„CCS je od prírody málo rozvinutá a apriori bude pre ňu táto páka zásadná,“ uviedol.

Hoci na viaceré projekty CCS už boli pridelené miliardy eur, napríklad z Európskeho energetického programu obnovy (EEPR) alebo predaja prebytočných emisných povoleniek, stále sa musia vyrovnávať s odkladmi pre realizáciu.

Z dvanástich demonštračných elektrární, ktoré sa mali spustiť do prechádzky v roku 2015, sa v súčasnosti očakáva, že len štyri až šesť bude pripravených do roku 2020.

„Nástroj, ktorý sme predtým mali na projekty a výskum, štúdie a plánovanie, sa v súčasnej fáze viac použijú na projekty CCS,“ povedal de Campos. „Ale nemôžeme tým byť limitovaní, pretože ak len používame starú metódu, chytíme CCS do pasce a nikdy sa nerozvinie.“

Balík pre energetickú infraštruktúru

V návrhu balíka na prepojenie Európy v sektore energetiky Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »uviedla, že technológie zachytávania a ukladania uhlíka by vo veľkom znížili emisie oxidu uhličitého a súčasne využívanie fosílnych palív, ktoré v nasledujúcich desaťročiach zostanú dôležitým zdrojom výroby elektrickej energie. Preto „budúci rozvoj cezhraničnej siete pre dopravu oxidu uhličitého si vyžaduje podniknúť okamžité kroky v oblasti plánovania a rozvoja infraštruktúry na európskej úrovni.“

Verejné diskusie o alokácii prostriedkov na CCS z tohto balíka ale viaznu. Podľa zástupcov výroby energie z obnoviteľných zdrojov dokonca financovanie infraštruktúry CCS nedáva žiaden finančný ani politický zmysel.

„Ako môžete budovať infraštruktúru pre niečo, čo sa ešte neimplementovalo?“ pýta sa Arthouros Zervos, prezident Európskej rady pre obnoviteľnú energiu (EREC). „Dokonca aj ľudia, ktorí CCS stavajú, hovoria, že to nebude komerčne využiteľné do roku 2030, a ak dáte peniaze na CCS, odpočítavate ich z projektov elektrickej infraštruktúry, ktoré Európa naliehavo potrebuje.“

V roku 2008 Medzinárodná energetická agentúra odhadla, že každá tona CO2 zachytená prostredníctvom technológie CCS vyjde na 40 až 90 dolárov (30-68 eur), ale cena za tonu uhlíka sa na trhu pohybuje v priemere okolo 11 dolárov (9 eur).

Lepšie zhodnocovanie nálezísk ropy?

Skvapalnený uhlík, ktorý je vedľajším produktom CCS, možno napumpovať do vyčerpaných ropných polí a dostať na povrch zostávajúce zvyšky fosílnych palív. V kanadskej provincii Alberta sa napríklad tri zo štyroch projektov CCS podporených z verejných prostriedkov použijú na lepšie získavanie ropy z ropných pieskov.

Podľa environmentalistov ale takýto postup môže ohroziť blízko žijúce komunity. V januári 2011 kanadský denník informoval, že pri najväčšom projekte CCS na svete v provincii Saskatchewan dochádza k úniku uhlíka.

Lokálni farmári sa sťažovali na nadmerný úhyn svojich zvierat a peniacu vodu vychádzajúcu na zemský povrch. Firma Cenovus po povrch napumpovala viac než 13 miliónov ton uhlíka.

Pred nedávnom sa zrušili dva CCS projekty v Nemecku a Veľkej Británii a podobný osud hrozí aj ďalším, a to z dôvodu legislatívnych prekážok, nedostatku financií, námietok verejnosti a pretrvávajúcich pochybnostiach o pozitívnom prínose pre klímu.

Nedávno zverejnená energetická cestovná mapa EÚ do roku 2050 však stále predpokladá, že vďaka CCS sa emisie EÚ znížia o 19 až 32 percent.