Pozadie

Deklarovaným cieľom projektov Transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) je efektívnejšia infraštruktúra, ktorá podporuje environmentálne udržateľnú dopravu. TEN-T vznikli na základe Maastrichtskej zmluvy, po rozšírení únie boli do nich zahrnuté aj nové členské krajiny.

Pre ekonomiku je mimoriadne ťažké byť konkurencieschopnou bez dobre vyvinutej dopravnej siete. Integrácia infraštruktúry v nových členských krajinách do efektívnej dopravnej site preto pomôže úspešnému vytváraniu jednotného trhu v rozšírenej EÚ. Vytvorenie, a obnovenie, infraštruktúrnych väzieb medzi desiatimi novými členmi a EÚ-15.

Otázky

Desať nových členských krajín má značné dopravné požiadavky. Podľa Európskej komisie bude na vybudovanie či opravu 20 000 kilometrov ciest, 30 000 kilometrov železničných tratí a prístavov a letísk potrebných do roku 2015 asi 100 miliárd eur. Do vytváranie dopravnej infraštruktúry v nových členských krajinách nebudú zapojené len národné a európsky rozpočet, ale aj granty a pôžičky poskytnuté Európskou investičnou bankou či inými finančnými inštitúciami a zdroje zo súkromnej sféry.

Existujú však aj riziká. Ak sa nezmení trend vo vývoji pomeru jednotlivých druhov dopravy, cestná a letecká doprava sa budú v nasledujúcich desaťročiach rozvíjať najviac a oproti železničnej a vodnej drasticky zvýšia svoj podiel na liberalizovanom trhu. To však bude klásť väčší tlak na životné prostredie.

Transeurópske dopravné siete

Cieľom expanzie Transeurópskych dopravných sietí do desiatich nových členských krajín EÚ je ich integrácia do efektívneho a environmentálne udržateľného dopravného systému. Desať odsúhlasených projektov, na ktorých sa zúčastňujú nové členské krajiny, má viesť k úsporám času a zníženiu rastúceho problému znečistenia. Podľa výskumu realizovaného pre Komisiu podporia ekonomický potenciál rozšírenej EÚ a vytvoria tisícky pracovných miest.

Desiatimi projektmi sú:

• „Rail Baltica“ - železničné spojenie Varšava-Kaunas-Riga-Talin-Helsinki
• Železničné spojenie Gdaňsk-Varšava-Brno/Bratislava-Viedeň
• Železničné spojenie Atény-Sofia-Budapešť-Viedeň-Praha-Norimberg/Drážďany
• Železničné spojenie Lion-Terst-Divaca/Koper-Ľubľana-Budapešť-ukrajinská hranica
• Železničné spojenie Paríž-Štrasburg-Štutgart-Viedeň-Bratislava
• Železničné a cestné spojenie v severskom trojuholníku
• Cestné spojenie Igoumentisa/Patra-Atény-Sofia-Budapešť
• Cestné spojenie Gdaňsk-Brno/Bratislava-Viedeň
• Vodná vnútrozemská dopravná sieť Rýn/Mosela-Mohan-Dunaj
• Námorné spojenie pre Cyprus a Maltu

Železničná doprava

Stredoeurópske krajiny majú dlhú históriu železničnej dopravy a hustú sieť železničných tratí. Podiel nákladnej dopravy po železnici je výrazne vyšší, než v EÚ-15. Od roku 1990 však v týchto krajinách podiel železničnej dopravy poklesol, čoho výsledkom bol výrazný podiel železníc na dopravnom trhu. Nové členské krajiny, rovnako ako krajiny EÚ-15, musia čeliť problému interoperability - napr. rozdielne signálne systémy, či rozdielne výhybkové systémy v strednej Európe a pobaltských krajinách.

Pozície

Philip Bradbourn, spravodajca Európskeho parlamentu pre TEN-T, v interview pre EurActiv povedal, že očakáva, že dopravné siete prinesú „obrovské benefity“ ekonomickému a sociálnemu životu v nových členských krajinách. V odpovedi na otázku o dopade rozšírenia na dopravnú politiku Philip Bradbourn povedal: „Vnútorný trh EÚ bude otvorený aby od 1. mája zahrnul celkovo 450 miliónov ľudí, a doprava bezpochyby zohrá veľkú úlohu v tom, aby to umožnila. Vzhľadom na zameranie sa programov TEN na železničnú a námornú dopravu to bude mať aj vplyv na zníženie dôrazu na cestnú, a následne aj na zníženie negatívnych environmentálnych dopadov.“

V niektorých krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, je osobná doprava krížovo subvencovaná zo ziskov z nákladnej. Spoločnosť európskych železníc (Community of European Railways - CER) tvrdí, že mnoho železničných spoločností preto v súčasnosti stráca zisky z nákladnej prepravy na financovanie osobnej a nemôže ich investovať do modernizácie. CER preto žiada vytvorenie jednotnej politiky verejnej dopravy v EÚ. V prípade slovenských železníc bolo ukončenie takýchto krížových dotácií jednou z podmienok pripojených k úveru Európskej investičnej banky.

Asociácia európskych leteckých spoločností (Association of European Airlines - AEA) si myslí, že letecká doprava bude zohrávať kľúčovú úlohu v zrýchlenom rozvoji nových členských krajín. Vzhľadom na to, že priemerná vzdialenosť ich hlavných miest od Bruselu je 1400 kilometrov, asociácia tvrdí, že letecká doprava je najlepším prostriedkom ich spojenia s centrom, inými členskými krajinami i zvyškom sveta. Generálny tajomník AEA Ulrich Schulte-Strathaus povedal: „Nové členské krajiny prinášajú jednotnému trhu značný potenciál rastu. Ich letecké spoločnosti stoja pred novými možnosťami, ale aj novými konkurentmi, a úplne novým regulačným prostredím. Aj ich infraštruktúra pre leteckú dopravu musí byť pripravená adaptovať sa na novú realitu.“

Expertka Nicoleta Ron z Európskej federácie pre dopravu a životné prostredie si myslí, že „nech je zoznam projektov (TEN-T) akokoľvek vyvážený, stále je to len budovanie infraštruktúry, ktoré necháva málo miesta pre „mäkkú“ politiku s cieľom zrušiť prepojenie medzi ekonomickým rastom a nárastom intenzity dopravy. TEN môžu prinášať zisky celkovému obchodu v EÚ, no malé lokálne komunity budú prvé, ktoré sa budú musieť vysporiadať s následkami hustejšej dopravnej infraštruktúry: väčším množstvom emisií, hustejšou tranzitnou dopravou, väčším hlukom z rýchlostných diaľnic, fragmentáciou komunít atď. Existencia zoznamu prioritných projektov odsúhlaseného EÚ tiež dramaticky znižuje šance menších, lokálnych a regionálnych projektov na získanie financií, nakoľko Kohézny fond má byť prioritne určený na projekty TEN.“