Pozadie

Rovná daň je spôsob zdanenia, ktorý uplatňuje na všetky subjekty rovnakú sadzbu. Najčastejšie sa uplatňuje na dane z príjmu. Vo všeobecnosti sa termín "rovná daň" používa len na krajiny, ktoré ju uplatňujú na právnické aj fyzické osoby. Väčšinou býva spojená s inštitútom nezdaniteľného minima, čo ju približuje k progresívnej dani (sadzba dane sa zvyšuje priamo úmerne s príjmom). 

Skutočnú rovnú daň (true flat tax), ktorá by pokrývala všetky priame i nepriame dane v ekonomike a nepoznala by žiadne nezdaniteľné minimum, nemá žiadna krajina v Európe. Najviac sa k nej priblížilo Slovensko v roku 2004, keď schválilo jednotnú sadzbu 19% na daň z príjmu fyzických i právnických osôb a DPH. Po zmenách novej vlády z roku 2007 to už neplatí.

Otázky:

Už vláda Mikuláša Dzurindu upozorňovala, že "rovná daň nie je rovnaká daň, 19 % zo 100 tis. nad nezdaniteľné minimum je 19 tis. Sk a 19 % z milióna nad nezdaniteľné minimum je 190 tis. Sk , teda 10-krát viac," uvádza sa na stránke MF SR z roku 2005. Ministerstvo podporovalo daňovú reformu viacerými argumentami:

• Rovná daň znamená rovnosť šancí - Všetci, úplne všetci daňovníci, budú mať presne to isté zdanenie.
• Rovná daň je spravodlivá - Rovnakú výšku príjmu zdaňuje rovnako a vyšší príjem zdaňuje viac.
• Rovná daň je neutrálna - Je jedno akú činnosť daňovník vykonáva, aký má druh a výšku príjmu, sadzba dane je vždy rovnaká. 
• Rovná daň je jednoduchá
• Rovná daň je účinná
• Rovná daň zníži priestor pre daňové úniky a špekulácie

Vláda v roku 2005 priznávala, že "rovná daň zachováva progresiu zdanenia," keďže vďaka nezdaniteľnému minimu vo výške 80.832,- Sk vzniká nasledovná progresia: prvých 80.832,- Sk sa nezdaňuje vôbec, všetky ďalšie príjmy sa zdaňujú sadzbou 19 %.

Takýto daňový koncept presadzuje vo svete najmä pravica a liberálni ekonómovia. Ich častým argumentom je pozitívny vplyv rovnej dane na prílev investícií, rozmach podnikania a hospodárskeho rastu. Slovensko po roku 2004 skutočne zažilo historický ekonomicko-investičný boom. Ekonómovia však upozorňujú, že rovná daň bola len jedným z faktorov, ktoré rozprúdili slovenský hospodársky rast. Nemenej významnými bola aj lacná a kvalifikovaná pracovná sila, členstvo v EÚ, investičné stimuly a dobrá poloha krajiny.

Sociálni demokrati presadzujú progresívne zdanenie. Považujú ho za sociálne spravodlivé a solidárne. Argument, že "19% zo 100 tisíc je predsa viac ako 19% z 10 tisíc" nepovažujú za dostatočný. Ich postoj podporuje podľa niektorých štúdií aj väčšina verejnosti.

Podľa prieskumu Financial Times / Harris Poll z mája 2008 si až štyri pätiny dospelých ľudí vo Veľkej Británii, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Nemecku, USA, Číne a v Japonsku myslí, že bohatí by mali platiť vyššie dane, ako platia na základe aktuálne platnej legislatívy. Keďže v žiadnej z týchto krajín nie je rovná daň, prieskum potvrdzuje, že respondenti uprednostňujú výrazne progresívnu daň.

IMF konštatuje, že rovná daň sa stala "určitou módou." V Európe sú jej priekopníkmi pobaltské krajiny, ako prvé Estónsko (1994). Úvahy o rovnej dani sa odvtedy objavili v takmer každom novom členskom štáte EÚ. Krajiny EÚ-15 zostávajú voči takejto daňovej reforme imúnne.

* V Česku sa rovná daň fyzických osôb počíta z tzv. super hrubej mzdy, čo znamená, že do základu dane sa započítavajú aj sociálne a zdravotné odvody vrátane podielu, ktorý za zamestnanca platí zamestnávateľ. Reálne zdanenie tak dosahuje 23%. Daň z príjmu právnických osôb by mala ďalej klesať - v roku 2009 na 20% a v roku 2010 na 19%.

Veľké západoeurópske ekonomiky tvrdo kritizovali daňové reformy nových členských štátov. Vtedajší nemecký kancelár Gerhard Schröder a švédsky premiér Goran Persson povedali, že východné „tranzitné“ ekonomiky si mohli dovoliť daňové škrty v neposlednom rade preto, že akékoľvek stratené príjmy sú kompenzované pomocou z EÚ. Vyskytli sa dokonca návrhy, aby tieto krajiny prišli o časť peňazí z európskych fondov.

Trend znižovania daní však napokon zvíťazil aj v západnej Európe. Väčšina krajín vrátane Nemecka začala znižovať daňové sadzby, aby podporili investície a výdavky na zvýšenie rastu. K rovnej dani však nepristúpila žiadna stará členská krajina EÚ.

Pozície

Komisia verí, že neexistuje potreba celoplošnej harmonizácie daňových systémov členských štátov. Za predpokladu, že rešpektujú pravidlá Spoločenstva, členské štáty môžu slobodne rozhodnúť, aký daňový systém považujú za najvhodnejší podľa svojich preferencií. Medzitým EÚ pokračuje v boji proti tomu, čo považuje za škodlivú daňovú konkurenciu.

„Daň z príjmu je nielen komplexná, je perverzná, odvádza energiu a zdroje do neekonomického správania, ktoré je ľuďom vnucované samotným daňovým kódexom,“ tvrdí ekonóm Andrei Grecu z Adam Smith Institute. „Pokiaľ ide o premrhané príležitosti na rast a márne úsilie, jeho ekonomické náklady siahajú do výšky miliárd libier ročne, možno desiatok miliárd.“ Rovná daň je „myšlienka, ktorej čas prišiel a pre tých, ktorí ju prijmú, budú ohromné výhody,“ tvrdí predseda inštitútu Madsen Pirie.

Návrhy na rovnú daň z príjmu fyzických a právnických osôb by zvýšili investície do najväčšej európskej ekonomiky, povedal poradca nemeckej vlády Wolfgang Wiegard, člen panelu, ktorý načrtol plán pre nemecké ministerstvo financií. Podľa plánu by malo Nemecko zaviesť 30%-nú rovnú daň na všetky príjmy fyzických a právnických osôb. „Väčšina starších členov panelu je za rovnú daň,“ povedal Wiegard. „Sú to mladší ekonómovia, ktorí preferujú dvojakú daň z príjmu.“

Nemecký ekonóm Alexander Klemm však pre BBC News povedal, že podľa analýz, realizovaných v Rusku po zavedení rovnej dane v roku 2001, „daňová reforma vcelku nezaplatila seba samú, v tom zmysle, že zníženie dňových sadzieb neviedlo k vyšším daňovým príjmom“.

Poľsko plánuje pripraviť plány na rovnú daň začiatkom roka 2007, nie v roku 2006, ako bolo ohlásené predtým, povedal Zbigniew Chlebowski, podpredseda parlamentnej skupiny Občianska platforma (PO), ktorá by mohla vyhrať nasledujúce všeobecné voľby v júni 2005. Tento ťah bude súčasťou pevnejších opatrení vo fiskálnej politike, povedal.

Podľa niekdajšieho priemiéra Maďarska Viktora Orbána, lídra hlavnej opozičnej strany, konzervatívnej FIDESZ-MPP, Maďarsko „nebude mať voľbu“ inú, než pridať sa „k vlaku s rovnou daňou“, aby mohlo udržať konkurencieschopnosť krajiny a udržať si svoj podiel zahraničných investícií.

Bývalý český premiér Stanislav Gross je tiež v prospech zjednodušeného daňového systému. Hoci oznámil, že rastové tempo jeho krajiny je dvakrát také vysoké ako priemer eurozóny, tiež povedal, že Praha nezavedie rovnú daňovú sadzbu.

„Po pristúpení EÚ požiadala nových členov zo strednej a východnej Európy o to, aby postupne odstránili všetky diskriminujúce daňové incentívy, najmä tie pre zahraničných investorov,“ napísala Katynka Barysch z Centra pre európsku reformu. „Aby udržali svoje ekonomiky atraktívne, mnohé z členských štátov odpovedali znížením celkových daňových sadzieb ako pre domácich, tak aj zahraničných investorov. Pretože škrty nie sú diskriminujúce, nie je nič, čo by s nimi EÚ mohla urobiť. Prečo sú teda niektorí starí členovia EÚ takí nahnevaní z východoeurópskych daní? Snáď preto, že niektoré vlády chcú odvrátiť pozornosť od tlačiacej potreby očistiť svoje vlastné daňové systémy“.

„Ekonómovia môže o teórii debatovať neprestajne. Každý ukazuje svoje krivky, dokazujúce, ako vládne príjmy rastú s klesajúcimi daňami a naopak. Avšak táto debata nemusí byť vedená len tabuľkami a v prednáškových sálach,“ píše Matthew Lynn, píšuci pre Bloomberg. „Rovné dane boli v minulých rokoch zavedené v niekoľkých bývalých komunistických krajinách. Zatiaľ dôkazy ukazujú, že fungujú.“