Pozadie

Koncom roku 1999 Komisia predstavila svoju stratégiu služieb pre vnútorný trh, založenú na horizontálnom prístupe cez všetky sektory, týkajúce sa služieb. V dvojfázovom procese najprv mali byť identifikované prekážky vytvorenia vnútorného trhu služieb a potom mali byť nájdené potrebné riešenia, najmä legislatívneho charakteru.

Za koniec prvej fázy možno považovať správu Komisie z júla 2002, podľa ktorej stále existuje obrovský rozdiel medzi víziou integrovanej európskej ekonomiky a realitou, v ktorej sa pohybujú občania a poskytovatelia služieb. Najväčšou právnou bariérou sú pri cezhraničnej expanzii zasiahnutí malí a strední podnikatelia.

Správa kladie dôraz na potrebu odstránenia straty, ktorú predstavuje strata konkurencie európskej ekonomiky a nielen politickej povinnosti všetkých štátov a inštitúcii zasadiť sa o odstránenie existujúcich prekážok.

V januári 2004 Komisia predstavila návrh smernice, ktorá by mala vytvoriť vnútorný trh služieb. Služby tvoria podľa štatistiky UNICE jeden z najzákladnejších motorov rastu, vytvárajú 66% HDP EÚ a  je na ne napojených až 75% pracovných príležitostí.

Pozadie

Komisia tvrdí, že navrhovaná smernica by vyriešila problémy služby ponúkajúcich firiem, ktoré by chceli operovať cez hranice. To by naštartovalo cezhraničnú konkurenciu, zvýšilo výber a kvalitu a znížilo ceny pre spotrebiteľov aj firmy. Smernica pokrýva služby ponúkané spotrebiteľovi a firmám, s výnimkou verejných služieb poskytovaných verejnými úradmi a inštitúciami. Rovnako sú z tejto smernice vyňaté aj služby, ktoré už európska legislatíva pokrýva – ako napríklad finančné a telekomunikačné služby a doprava. Celkovo však mala smernica ovplyvniť veľké spektrum služieb, napríklad architektov, podnikových poradcov, cestovné agentúry alebo požičovne áut, pracovné agentúry či zdravotné služby.

Základnými prvkami smernice sú:

Zníženie byrokracie: nová legislatíva by vyžadovala, aby členské štáty odstránili administratívne prekážky, ktoré firmám bránia v cezhraničnom ponúkaní služieb a otváraní obchodov v iných štátoch.

Princíp krajiny pôvodu: jednou z najspornejších častí smernice je práve princíp podľa ktorého by služby spadali pod právo štátu, v ktorom má firma domáce sídlo.

Zlepšenie národnej spolupráce: národné vlády by si mali vymieňať informácie a spolupracovať pri zamieňaní a odstraňovaní zdvojení národných pravidiel a ich kontroly, ktoré by sa mali stať prijateľnejšími pre firmy.

Spoločné základné pravidlá by zvýšili dôveru v cezhraničné služby, akými sú poistenie hmotnej zodpovednosti, zrušenie vypršaných zákazov propagácie niektorých povolaní, atď.

Právo používateľa služieb: právo spotrebiteľa používať služby v celej EÚ znemožňuje členským štátom uvaľovať zákaz na takéto služby. Toto zahŕňa špeciálne povolenia pre použitie služieb alebo diskriminačných daňových sadzieb.

Zdravotníctvo: smernica špecifikuje podmienky, za ktorých národné poisťovne musia preplatiť náklady na lekárske ošetrenie v inom členskom štáte.

Pozície

Na jednaní Európskeho parlamentu v 11. novembra 2004 sa ukázalo, že zástupcovia priemyslu, odborov, spotrebiteľských organizácii a sociálnych neziskových organizácií sú vo veci návrhu Komisie silne rozdelení.

UNICE, Európska federácia zamestnávateľov, poukazuje na fakt, že vytvorenie skutočného vnútorného trhu je služieb je už dlho po termíne a je kľúčovou súčasťou ekonomických reforiem v rámci Lisabonského procesu. Napriek tomu si UNICE myslí, že sú potrebné isté upresnenia. Špeciálne upozorňuje na princíp krajiny pôvodu a výnimku z tohto prístupu, ktorú predstavuje zavedenie pracovnej vyhlášky/smernice. Dúfa, že k vyjasneniu dôjde skoro, aby bolo umožnené rýchle prijatie smernice.

Eurochambres, Asociácia európskych obchodných a priemyselných komôr, smernicu podporuje, vrátane princípu „krajiny pôvodu“, ktorý pokladajú za „dôležitý pre ciele návrhu, a nevyhnutný, ak majú európsky spotrebitelia pocítiť prínos širšieho výberu a väčšej konkurencie.“ Tento princíp má špeciálnu dôležitosť pre malé a stredné podniky.

EuroCommerce tiež podporuje princíp krajiny pôvodu, ale zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi národnými vládami pre zaistenie efektívnej aplikácie tohto princípu. Komisia by tiež mala zabezpečiť, aby nedošlo k stretu smernice služieb a inými časťami fungujúcej európskej legislatívy.

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) označila návrh Komisie za „seriózne pomýlený“, hovoria že "hrozí podkopaním existujúcich kolektívnych zmlúv, národných pracovnoprávnych zákonov a úspechu európskeho sociálneho modelu. „ETUC pochybuje, že smernica bude znamenať prínos pre zamestnancov, poukazujúc na to, že predošlá liberalizácia viedla skôr k deštrukcii existujúcich pracovných miest. Všeobecné služby, zdravotnícke služby a sociálne služby by mali byť z tejto smernice vyňaté.“ ETUC sa obáva, že princíp krajiny pôvodu predstavuje „otvorenú pozvánku pre zneužitie a manipuláciu“ a že „ovplyvňuje otázky pracovného práva v ďalekosiahlej a absolútne neakceptovateľnej forme“.

Európska sociálna platforma vyjadrila obavu, že návrh môže vyhovovať niektorým odvetviam služieb, ale nie sociálnym službám. „Obávame sa obzvlášť možného dopadu smernice o službách na sociálne služby všeobecného ekonomického záujmu ( - Services in general economic interests – SGEIs), ako sú ubytovanie, osobná starostlivosť, domovy dôchodcov atď...", povedal Claire Roumet. Sociálna platforma je presvedčená, že sú potrebné ďalšie úpravy smernice tak, aby nepredstavovala hrozbu pre SGEIs.

Európska asociácia spotrebiteľov (BEUC) návrh uvítala, ale zdôraznila, že nie všetky prekážky sú nutne zlé. Niektoré zákazy zvyšujú bezpečnosť spotrebiteľa, a preto by nemali byť odstránené. BEUC podrobila kritike priširoké poňatie prístupu krajiny pôvodu a vyjadrila pochybnosti o fungovaní tohto prístupu v praxi. Rovnako upozorňuje na možné problémy v sektore zdravotníctva, zdôvodňuje to špecifickou komplexnou štruktúrou, ktorá môže viesť k poklesu kvality služieb.

Európska federácia malých a stredných podnikov, UEAPME, tiež spochybnila vykonateľnosť princípu krajiny pôvodu. Argumentovala tým, že jeho zavedenie môže vytvoriť problémy, z ktorých budú profitovať falošné spoločnosti a čo ohrozí ochranu spotrebiteľa. UEAPME preto vyzvala k stálej a sektorovo založenej harmonizácii trhu služieb.

Pri prvej diskusii o návrhu smernice 25. novembra 2004 vyjadril starosti o princípe „krajiny pôvodu” aj Rada pre konkurencieschopnosť. Všeobecná starosť prevládala pokiaľ ide o dopady princípu na zdravotnú starostlivosť, dokonca sa objavili hlasy, ktoré žiadali vyňať tento sektor zo sféry tejto legislatívy. „Konečná dohoda bude záležať na znížení a výnimkách z princípu krajiny pôvodu“ povedal holandský minister financií Laurens Brinkhorst. „Máme pred sebou ešte veľa práce.“

Aktuálne a ďalšie kroky

V júli 2005 Výbor Európskeho parlamentu pre zamestnanosť a sociálne veci hlasoval o dodatkoch k tzv. Bolkesteinovej smernice, ktoré majú návrh urobiť sociálne udržateľnejším. Dodatky napríklad vyňali z pôsobenia smernice niektoré sektory, ktoré patria do skupiny všeobecných alebo verejných služieb (zdravotníctvo a školstvo).