Pozadie

Výskumné rámcové programy sú hlavným finančnými a legislatívnymi nástrojmi EÚ pre implementáciu Európskeho výskumného priestoru (European Research Area - ERA). ERA je v súčasnosti veľmi aktuálnou otázkou a súčasťou stratégie dosiahnutia cieľa zvýšiť investície do výskumu do roku 2010 na 3% celkového HDP EÚ, ako to stanovil Barcelonský summit EÚ v marci 2002. Je to aj legislatívny a politický záväzok, vyplývajúci z Amsterdamskej zmluvy.

Rozpočet pre aktuálny 6. Rámcový program je 17,5 miliardy eur, čo predstavuje takmer 4 percentá celkového HDP EÚ (2001), a 5,4 percenta všetkých verejných výdavkov na výskum (okrem obranného výskumu) v Európe.

Otázky

16. júna 2004 Komisia prijala komuniké „Veda a technológia, kľúč k európskej budúcnosti - smernice pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu“, ktorý stanovil hlavné priority FP7. Na jeseň 2004 prebehli na túto tému otvorené konzultácie, v ktorých vyjadrilo svoje stanoviská viac ako 1 700 organizácií a jednotlivcov. Štatistický prehľad výsledkov ukazuje, že 97 % respondentov si bolo istých tým, že výskumu na európskej úrovni sa dostáva viac podpory. Výsledky konzultácií so zúčastnenými stranami budú použité na formovanie FP7. Komisia prijímala do konca roka 2004 návrhy na výskumné témy v rámci budúceho FP7. On-line konzultácie o predpokladanom charaktere európskej vedy a technológii v FP7 boli uzavreté 15. novembra 2004.

Rada pre konkurencieschopnosť viedla na svojom stretnutí 25.-26. novembra 2004 hĺbkovú diskusiu o základných charakteristikách FP7 a prispela svojím stanoviskom. Jej pozícia bola v súlade s komuniké Komisie zo 16. júna 2004 (EurActiv.com, 30. november 2004).

Rozpočet

Rozpočet EÚ na výskum v súčasnosti predstavuje 0,04 percenta celkového rozpočtu EÚ, čo je približne 17,5 miliardy eur. Komisia vo februári 2004 navrhla v nadchádzajúcom rozpočtovom období (2007-2013) viac než zdvojnásobiť rozpočet EÚ na výskum. Vo svojom komuniké navrhla zvýšenie finančných zdrojov pre FP7 na 10 miliárd eur ročne, čím sa počas štyroch rokov dosiahne celková suma 40 miliárd eur.

Návrhy Komisie ostro napadli vlády členských štátov, ktoré chcú znížiť rozpočet EÚ na 1percento HNP. Plány na zvýšenie financovania výskumu EÚ by však mali byť vrelo privítané zo strany Európskeho parlamentu.

Komisia vydala stručnú správu o pokroku a aktuálnych trendoch investícií do výskumu a vývoja. Správa stanovuje, že celkové snahy o podporu priameho verejného financovania výskumu a vývoja v rozšírenej EÚ neboli už od roka 2002 dostatočné. Podľa správy brzdí nedostatok pokroku v najväčších členských krajinách celkový pokrok smerom k dosiahnutiu 3-percentnej hranice. Tento nedostatok je čiastočne kompenzovaný podstatným nárastom úsilia podporiť súkromný výskum a vývoj prostredníctvom fiškálnych stimulov v mnohých členských štátoch.

Administratívne prekážky

Vedci v celej Európe vyjadrili svoju frustráciu z administratívnej byrokracie pri podávaní žiadosti o prostriedky na financovanie výskumných projektov.

„Je to ako žiadať hráčov špičkového futbalového tímu, aby sa venovali organizovaniu ligy majstrov zatiaľ čo všetky ostatné tímy trénujú a pripravujú sa na skutočné zápasy,“ sťažuje sa Bart de Strooper, profesor Leuvenskej univerzity. Podľa jeho názoru toto platí najmä pre Siete excelentnosti, v prípade ktorých viac ako 50 percent rozpočtu, určeného na projekty, väčšinou zhltne koordinácia, cestovné náklady, stretnutia, písanie správ a manažment projektu.

Komisia vo svojom poslednom komuniké naznačila svoj úmysel zlepšiť regulačné a administratívne prostredie FP7, najmä prostredníctvom zvýšenia transparentnosti hodnotiaceho procesu, jeho urýchlenia a minimalizácie nákladov na prípravu projektov.

Nástroje

Expertná skupina na vysokej úrovni vypracovala strednodobú revíziu nových nástrojov FP6, napr. Sietí excelentnosti a Integrovaných projektov. Skupine predsedal Dr. Damon Marimon, bývalý španielsky štátny tajomník pre vedu a technológiu, ktorého úlohou bolo zhodnotiť úspešnosť nových nástrojov v dosahovaní cieľov FP6 - zostaviť a rozvinúť Európsky výskumný priestor.

Prvý návrh hodnotiacej správy, ktorý bol Komisii predstavený vo februári 2004, uvádza, že pre Siete excelentnosti a Integrované projekty je potrebná väčšia zrozumiteľnosť: zatiaľ čo na prvú výzvu prišlo veľa reakcií, finančnú podporu nakoniec získalo iba 17 percent uchádzačov, čo naznačuje, že kritériá neboli stanovené dosť jasne. Ďalšia kritika sa týkala vysokých nákladov na manažment veľkých konzorcií, nedostatok merateľných kritérií pre excelentnosť, zameranie na súdržnosť na úkor excelentnosti a nedostatok účasti MSP.

Expertná skupina na vysokej úrovni uverejnila svoju konečnú správu o strednodobej revízii FP6 21. júna 2004 (EurActiv.com, 7. júl 2004). Konečná správa definuje silné a slabé stránky nových nástrojov a formuluje 12 odporúčaní na prekonanie nedostatkov. Správa zdôrazňuje najmä vysoké náklady a administratívne prekážky, spojené so zapojením sa do FP6 prostredníctvom nových nástrojov, ako aj potrebu väčšej zrozumiteľnosti v súvislosti s cieľmi nástrojov.

Komisia vydala svoju odpoveď na Marimonovu správu 27. augusta (EurActiv.sk, 17. september 2004). Poukázala na to, že mnohé z odporúčaní expertného panelu sa zhodujú so zisteniami Komisie a v niektorých bodoch už boli prijaté „korekčné opatrenia“. Oznámila prijatie ďalších opatrení do konca roka 2004.

Priority

Komisia v komuniké načrtla 6 hlavných cieľov činnosti EÚ v oblasti výskumu:

1. Zriadenie Európskych centier excelentnosti prostredníctvom spolupráce laboratórií výskumných centier, univerzít a podnikov. K dosiahnutiu tohto cieľa by mali prispieť nové nástroje FP6 - Siete excelentnosti a Integrované projekty.

2. Spustenie Európskych technologických iniciatív v sľubných priemyselných sektoroch ako energetika, doprava, mobilná komunikácia a nanoelektronika. Zriaďujú sa „technologické platformy“, v rámci ktorých budú môcť zúčastnené strany vymedziť spoločnú výskumnú agendu. K dispozícii je rozšírená prípravná správa o kľúčových charakteristikách a cieľoch rôznych technologických platforiem a ich súčasnom stave.

3. Podpora základného výskumu založením „Európskej rady pre výskum“, ktorá by vyberala projekty na základe vedeckej prepracovanosti, bez povinnosti nadnárodnej spolupráce. Bol vydaný dočasný pracovný dokument o implementácii mechanizmu financovania základného výskumu.

4. Zatraktívnenie Európy pre výskumníkov prostredníctvom podpory rozvoja budovania vedeckej kariéry. Zvláštny dôraz bude kladený na pritiahnutie mladých ľudí k vede, podporu vyššej účasti žien, transfer poznatkov, medzinárodnú mobilitu a celoživotné vzdelávanie.

5. Rozvoj výskumnej infraštruktúry v záujme Európy s použitím rovnakého mechanizmu, ako v prípade transeurópskych sietí (TES). Bol publikovaný pracovný dokument o výskumných infraštruktúrach v FP7.

6. Posilnenie koordinácie medzi národnými výskumnými programami, ako aj vzťahov medzi európskymi medzivládnymi výskumnými organizáciami (ako CERN alebo EMBO). Vyšiel základný dokument o koordinácii národných výskumných programov.

Európska rada pre výskum

Na vyriešenie problémov s distribúciou financií prostredníctvom Rámcových programov vedci oddávna žiadali zriadenie Európskej rady pre výskum (European Research Council - ERC) ako finančnej štruktúry pre základný výskum. Bude to agentúra, pracujúca podobným spôsobom, ako Americká národná nadácia pre vedu (NSF) a Americký národný inštitút pre zdravie (NIH).

Vo svojom poslednom komuniké Komisia navrhuje založenie ERC.

Hlavnou otázkou diskusie o ERC je, či má tvoriť integrálnu súčasť FP7, alebo má byť nezávislá od Komisie, ktorý by potom predstavovala iba jednu z mnohých zúčastnených strán. Ďalšou otvorenou otázkou zostáva financovanie ERC.

Nové oblasti priorít

Komisia v súčasnosti identifikuje výskumné témy pre FP7. Cieľom je určiť oblasti FP6, v ktorých by sa malo pokračovať, ako aj nové oblasti. Všetkým zúčastneným stranám bolo do konca roka 2004 umožnené vyjadriť sa k rôznym výskumným objektom.

Komuniké Komisie zo 16. júna 2004 už identifikuje dve relatívne nové prioritné oblasti európskeho výskumu: vesmír a bezpečnosť. Podľa komuniké bude výskum hrať významnú úlohu v budúcej európskej vesmírnej politike, vychádzajúcej z „Európskeho vesmírneho programu“.

7. septembra 204 bolo publikované Komuniké o prioritách bezpečnostného výskumu. Odporúča spustenie Európskeho programu bezpečnostného výskumu (ESRP) s „dostatočne veľkým rozpočtom“. Predpokladalo založenie Poradnej rady pre európsky bezpečnostný výskum do konca roka 2004 a jej operatívnosť začiatkom roka 2005. V spolupráci s ňou Komisia predstaví svoj návrh o obsahu , finančných aspektoch a inštitucionálnom rámci ESRP pre rok 2005. Európsky program bezpečnostného výskumu by mal byť spustený v roku 2007.

Hodnotenie európskeho výskumu po piatich rokoch (1999-2003)

Koncom júla 2004 Komisia vydala hodnotenie doterajších výskumných programov. Revízia pokrýva koniec FP5 a začiatok FP6 (1999-2003) a hodnotí implementáciu a vývoj programov, aby uľahčila formovanie budúcej výskumnej politiky. Panel začiatkom roka 2005 predstaví nezávislú hodnotiacu správu, aby Komisii pomohol tvoriť návrh FP7.

Pozície

Európsky parlament v novembri 2003 schválil správu nemeckého poslanca Rolfa Linkohra, ktorá žiadala o zvýšenie rozpočtu FP7 na 30 miliárd eur na roky 2007-2010. Poslanci takisto presadzovali názor, že Siete excelentnosti a Integrované programy by sa mali viac zamerať na podporu Európskeho výskumného priestoru a že by malo dôjsť k vyrovnaniu, čo sa týka veľkosti projektov, počtu zúčastnených partnerov a financovania.

Správa EP žiada založenie ERC s cieľom posinenia celosvetovej pozície základného výskumu, uskutočňovaného v Európe.

European Life Sciences Organization (ELSO) v petícii Komisii a Parlamentu žiada EÚ, aby znížila administratívne zaťaženie svojich Rámcových programov zjednodušením aplikačných procesov a používaním grantov namiesto zmlúv, takže vedci by mali viac času na skutočný vedecký výskum. ELSO tiež žiada otvorenie národných zdrojov financovania pre všetkých vedcov z členských krajín EÚ, a vytvorenie ERC pre základný výskum, ktorá by mala byť nezávislá a financovaná zo zdrojov EÚ, národných agentúr a ďalších zúčastnených strán.

Európska asociácia pre podporu vedy a technológií Euroscience uvítala dôraz na potrebu lepšej integrácie výskumu v Európe a navrhla významné zvýšenie rozpočtu pre európsku vedu a technológie. Asociácia tiež žiada založenie ERC na financovanie základný výskum na vysokej úrovni a s ním súvisiaci strategický výskum.

Európska vedecká nadácia (ESF) podporuje vytvorenie nového mechanizmu financovania na podporu európskeho výskumu vo forme ERC. Nadácia vyhlásila, že existuje zjavná potreba nových investícií do základného výskumu na zlepšenie kvality a kapacity výskumu v celej Európe a na zvýšenie konkurencieschopnosti na európskej úrovni. ESF však varuje, že európsky výskum sa nemôže rozvíjať len prostredníctvom konkurencieschopnosti. ERC by preto mala zahŕňať mechanizmus na zapojenie veľkých zdrojov financovania výskumu, ktoré sú v súčasnosti národné.

V reakcii na komuniké Komisie zo 16. júna 2004 Európska asociácia univerzít (EUA) podčiarkla svoje presvedčenie, že univerzity hrajú kľúčovú úlohu v posilňovaní výskumného snaženia a odbornej príprave vedcov v Európe. EUA podporuje myšlienku vytvorenia Európskych centier excelentnosti a iniciatívu stimulovania základného výskumu prostredníctvom konkurencie výskumných tímov na európskej úrovni. Zdôrazňuje význam vytvorenia nezávislej Európskej rady pre výskum, ktorý by pokrýval oblasť výskumu. Pre zlepšenie koordinácie národných výskumných programov odporúča, aby sa univerzitné siete stali vhodnými partnermi v rámci schémy ERA-NET.

Niekdajší komisár pre výskum a súčasný poslanec EP Philippe Busquin po schválení FP7 v EP povedal: „Radi vidíme, že FP7 bol dnes prijatý, takže vedecká komunita nezažije narušenie svojej práce. Navyše, situácia, týkajúca sa embryonálneho výskumu predstavuje zlepšenie oproti FP6, pretože teraz máme jasné pravidlá, zakazujúce ich ničenie.“

Spravodajca EP k FP7 Jerzy Buzek sa pri tej príležitosti vyjadril: „FP7 predstavuje silný signál o tom, že podpora výskumu a inovácií sa konečne stala pre EÚ vrcholnou prioritou. Urobili sme jasnú voľbu a Európa chce staviť na výskum a vývoj. Aj keď rozpočet mohol byť vyšší, nárast vo financovaní výskumu je stále najvyšší medzi programami EÚ. Zdá sa, že sa niečo zmenilo k lepšiemu vo vzťahu k realizovaniu lisabonských cieľov. Chceme, aby sa inovácia stala hlavným sloganom FP7.“

„Náš hlavný zámer je pokračovať v budovaní ERA a vytvoriť pridanú hodnotu prostredníctvom spolupráce. ERA bude počas nasledujúcich siedmych rokov veľmi dôležitá pre integráciu a Lisabon,“ dodal Buzek.

Europoslanec Ján Hudacký (EPP-ED) privítal skutočnosť, že „od samého počiatku bola vo výbore ITRE snaha prijať jasné pravidlá pre účasť na 7. rámcovom programe s čo najväčším stupňom transparentnosti.“ Vyzdvihol tiež jasnosť v pravidlách riadiacich účasť v Euroatome: „Väčšina základných princípov pri určovaní pravidiel účasti na Euratome je identická so všeobecnými pravidlami pre 7. rámcový program... Pravidlá implementácie pre 7. rámcový program Euratom však majú aj svoje špecifiká, ktoré sa týkajú predovšetkým výskumu riadenia termonukleárnej fúzie.“

Aktuálne a ďalšie kroky

• 6. Rámcový program pre výskum a rozvoj technológií bude v platnosti až do roku 2006.
• Výsledky on-line konzultácií o predpovediach európskej vedy a technológií v FP7 by mali byť onedlho publikované.
• Expertná skupina, hodnotiaca európsky výskum za obdobie 1999-2003 čoskoro predstaví svoju správu Komisii. Správa by mala byť publikovaní začiatkom roka 2005.
• Komisia 17.-18. februára 2005 predstaví náčrt budúceho Európskeho vesmírneho programu.
• Komisia by mala v apríli 2005 predstaviť oficiálny návrh 7. Rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj.
• FP7 začne platiť v roku 2006 a bude trvať do roku 2010.