• Niektoré nové členské krajiny sa do eurozóny „ponáhľali“, iné sa správajú opatrnejšie. Myslíte, že na to môžu mať racionálny dôvod, alebo zaostávajú pre neochotu, či neschopnosť, realizovať potrebné reformy?

Krajiny, ktoré rýchlo prijali euro, mali už pri vstupe pomerne vysokú reálnu i nominálnu konvergenciu – týka sa to Cypru a Malty, a do značnej miery aj Slovinska. o to to pre nich bolo ľahšie. Ostatné krajiny, Višegradská štvorka, či pobaltské štáty, museli s reformami viac práce. Podľa mňa proste potrebujú trochu viac času. Nevidím v tom nič negatívne. Ak by neboli schopné vstúpiť do eurozóny ešte najbližších desať rokov, bolo by to prejavom veľkej neochoty. Nič však nenaznačuje, že by sa dialo niečo také.

• Pozrime sa na Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk » Pred pár rokmi zaostávalo v ekonomike za okolitými krajinami, dnes bude s vysokou pravdepodobnosťou spomedzi nich prvým členom eurozóny. Niektorí kritici však tvrdia, že úspech je trochu umelý, že Slovensko má problém s reálnou konvergenciou, a to môže priniesť vážne problémy v budúcnosti. Akú rolu hrá reálna konvergencia?

Neexistujú kritériá reálnej konvergencie. Maastrichtské kritériá hovoria o nominálnej konvergencii, a tak je to myslím správne. Isteže, niektorí ekonómovia tvrdia, že pre vstup do menovej únie potrebujete určitú mieru reálnej konvergencie, nemyslím si však, že majú úplne pravdu. Krajiny so slabšími výsledkami v určitom zmysle získajú vstupom do menovej únie viac. Pozrite sa na Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré malo množstvo štrukturálnych problémov, a priemernú úroveň príjmov hlboko pod, povedzme, Nemeckom. Portugalsko však prijatím eura mnoho získalo, a nie utrpelo. Slovensko, a višegrádske krajiny, sú v podobnej pozícii.

• Slovensko vstúpi s vysokou pravdepodobnosťou do eurozóny ako prvá krajina z regiónu. Môže to nejako poškodiť náš obchod s Maďarskom, Poľskom, či Českou republikou?

Nemyslím si, Všetky tieto krajiny už s eurozónou intenzívne obchodujú.

• V eurozóne nie sú ani niektoré zo „starých“ členských krajín. Nechajme teraz Britániu bokom. Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Dánsko sú relatívne malé ekonomiky, hospodársky previazané s eurozónou, myslíte si, že ich rozhodnutie ostať „mimo“ môže mať nejaký racionálny základ, alebo je len politické?

Vo všetkých troch krajinách, vrátane Británie, je to silno politické rozhodnutie. Britániu od ostatných dvoch odlišuje, že má už desať rokov vysoko nadhodnotenú menu, a to napriek jej nedávnemu znehodnoteniu. V Dánsku a Švédsku to tak nie je, preto by mohli vstúpiť úplne bez obáv. Ich rozhodnutie je teda pravdepodobne iba politické. Ako som však už povedal, platí to aj pre Britániu. Dokonca ani tak údajne proeurópsky líder, akým bol Tony Blair, sa nedokázal postaviť silno euroskeptickej verejnej mienke a bulvárnej tlači.

• Nehrá v britskom prípade nejakú úlohu sila finančného sektora?

Finančný sektor v Británii je silno euroizovaný. Enormné množstvo aktivít londýnskej City prebieha v eurách. Britský finančný sektor už v podstate je v akejsi eurozóne. Nie je žiadnou prekážkou, a londýnska City nie je nijako výnimočne proti prijatiu eura.

• Myslíte si, že členstvo v eurozóne pomáha ochrániť pred globálnymi finančnými krízami?

Určite áno. Pre krajiny ako Slovensko – malé krajiny, bez dlhej histórie na globálnych trhoch a teda bez rozvinutej dôveryhodnosti – o tom nemožno pochybovať. Členstvo v eurozóne poskytuje ochranu. Určite, musíte za ňu platiť čiastočnou stratou rozpočtovej flexibility, no v prípade krajiny ako Slovensko nie je takáto flexibilita ani zďaleka vážnym argumentom.

• Euro po niekoľkých rokoch existencie hrá dôležitú úlohu na svetovom trhu. Myslíte si, že ho možno z tohto pohľadu považovať za úspech?

Prejavilo sa mnoho synergických efektov. Trh s euro-dlhopismi sa veľmi rýchlo naštartoval a ďaleko predstihol mnohé iné. Vo všeobecnosti platí že euro je už dnes omnoho viac, než len suma mien, ktoré ho vytvorili. A so slabnúcim dolárom, ktorého problémy sú, zdá sa, skôr dlhodobejšie, sa stane ešte dôležitejším.

• Diskusia čo je „hlavnou svetovou menou“ – euro či dolár – je nutne politizovaná, rozliční autori používajú rozdielne kritériá. Aké ekonomické výhody to však prináša, keď je mena „hlavnou svetovou menou“?

Ekonomické benefity sú pravdepodobne menšie, než by ste si mysleli. Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk » respektíve Európska centrálna banka Európska centrálna banka je bankou pre jednotnú európsku menu - euro. Jej úlohou je udržiavať nákupnú hodnotu eura a tak prispievať k cenovej stabilite v eurozóne.viac na www.EuropskaUnia.sk » nerobí nič preto, aby presadzovala euro ako hlavnú svetovú menu. Myslím si, že je to tak správne. Na druhej strane, v USA si niektorí myslia, že je pre nich dôležité, aby bol hlavnou svetovou menou dolár... Nemyslím si ale, že to prináša tak veľké výhody, ako by očakávali. Kľúčové je, že ak je eurozóna veľkým menovým blokom, je oblasťou v ktorej sú stabilizované menové vzťahy, čo podporuje obchod, investície a rast.

Rozhovor vznikol v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek" – NUTS. viac na www.EuropskaUnia.sk »II Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.