Kurzové lístky

CZK stay 24.812 down
HUF stay 289.65 down
USD stay 1.3274 up
Hlavná stránkaEkonomika a euroVláda povedala ochrannému valu "áno", Grékom "nie"

Vláda povedala ochrannému valu "áno", Grékom "nie"

(EN)
foto: premiérka Iveta Radičová, zdroj: TASR

(16.07.2010)

Koalícia sa podvolila tlaku svojich partnerov v EÚ a na mimoriadnom rokovaní vlády včera odsúhlasila slovenskú učasť na garančnom mechanizme eurozóny.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »ako najchudobnejší člen eurozóny pod vedením novej premiérky Ivety Radičovej včera ukončilo diskusiu o tzv. európskom ochrannom vale, ktorý sa stal jednou z tém predvolebnej kampane a vôbec jednou z najdiskutovanejších európskych otázok u nás. 

Minister financií Ivan Mikloš po tom, čo mu vláda dala zelenú, podpísal rámcovú dohodu o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme (European Financial Stability Facility, EFSF). 

Pozadie

Ministri financií sa v noci 9. mája 2010 dohodli na vytvorení záchranného mechanizmu v hodnote 750 miliárd eur, ktorý zahŕňa garancie proti kolapsu členských štátov eurozóny, pričom hlavným cieľom je ochrana spoločnej meny. EÚ už nechce dovoliť, aby sa zopakovala situácia Grécka.

Mechanizmus tvoria tri časti. Štáty eurozóny poskytnú úverové garancie v objeme okolo 440 miliárd eur. Tieto prostriedky budú poskytované ako sľub a uvoľnia ich len v prípade, že dlhmi sužovaná krajina eurozóny nebude schopná splatiť svoje dlhy. Finančná pomoc od krajín eurozóny bude poskytovaná cez Európsky finančný stabilizačný nástroj (EFSF), na ktorého založení sa dohodli 7. júna 2010 ministri financií.

EFSF alebo tzv. ochranný val má formu akciovej spoločnosti so sídlom v Luxemburgu. Prvým akcionárom sa stalo Luxembursko a následne ostatné krajiny eurozóny, ktoré podpísali rámcovú ručiteľskú zmluvu. V prípade, že sa niektorý štát dostane do podobných problémov ako Grécko EFSF emituje dlhopisy. Získané peniaze požičia krajine s problémami.

Úlohou členských krajín poskytnúť garancie za emitované dlhopisy pre prípad, že štát nebude schopný svoj úver splácať. Výška sa určuje podľa redistribučného kľúča kapitálovej účasti v Európskej centrálnej banke. Pre Slovensko z toho vyplýva záväzok poskytnúť v prípade potreby záruku vo výške 4,4 miliardy eur. Do dnešného dňa však rámcovú zmluvu nepodpísalo.

Medzinárodný menový fond do mechanizmu prispeje približne polovicu záväzku členských štátov – čiže okolo 220 miliárd eur.

Tretiu časť tvoria prostriedky, ktoré z finančných trhov získa Európska komisia. Brusel zvýšil strop pre systém emisie európskych dlhopisov na pomoc krajinám ohrozených bankrotom z 50 miliárd na 60 miliárd eur. Rozdiel je však v tom, že kým doteraz mohli tieto prostriedky získať len krajiny bez eura, teraz ich už budú môcť využiť aj štáty s eurom.

Bývalý minister financí Ján Počiatek ku sklonku vlády Roberta Fica svoj podpis pripojiť odmeitol, pretože mu vraj na to chýbal mandát. Nová stredo-pravá vládna koalícia sa preto musela pod tlakom EÚ vysporiadať so svojou predvolebnou rétorikou, v ktorej euroval odmietala (s výnimkou KDH).

„Chceme ukázať príklad riadenia sa pravidlami hry. Preto vláda podporila politické stanovisko, ktorá v máji dala predchádzajúca vláda“, povedala Iveta Radičová, ktorá val považuje za zlé riešenie.

Tlak na Slovensko v uplynulých týždňoch rástol, keďže administratívny aparát fondu už začal pracovať aj bez chýbajúceho slovenského podpisu. Nepomohla ani cesta premiérky a ministra financií do Bruselu, kde rokovali s vcholnými predstaviteľmi EÚ a eurozóny. 

Vláda rovnako odporučila parlamentu, aby podporil záchranný mechanizmus, no zároveň chce pred tým ako by sa z fondu mala reálne nejaká pomoc uvoľniť, presadzovať na úrovni EÚ prísnejšie fiškálne pravidlá v eurozóne, vrátane mechanizmu bankrotu krajín s nezodpovednou fiškálnou politikou. 

Parlament by sa mal eurovalom podľa Mikloša zaoberať v nasledujúcich týždňoch. Podiel Slovenska na 750 miliardovom balíku je 5,4 miliardy eur vo forme záruk.

Grékom nepožičiame

Radičovej vláda ale odmietla podporiť bilaterálnu pôžičku Grécku. Neodporučila parlamentu hlasovať za 800 miliónov, ktoré by v prípade potreby mala SR s 6 % úrokom požičať Grécku. 

„Grécka pôžička je o nezodpovednej politike vlády, nezodpovednom správaní bankového sektora, ratingových agentúr ale tiež Eurostatu a zlom fungovaní ďalších inštitúcií“, povedala Radičová. Jej osud v Národnej rade je teda neistý. 

„Európska komisia víta vyhlásenie premiérky Slovenskej republiky, ktoré sa týka podpísania rámcovej zmluvy o Európskom finančnom stabilizačnom mechanizme. Čo sa týka ostatných aspektov, medzi nimi aj o poskytnutí pôžičky Grécku, budeme pokračovať spoločne s ďalšími inštitúciami EÚ v diskusiách so Slovenskom," reagovala pre TASR hovorkyňa EK Amelia Torresová.

 

Video: M. Dzurinda vysvetľuje prečo nepožičiame Grécku (TASR)

Nemáte povolený javascript alebo máte starú verziu Adobe Flash Playera. Stiahnuť novú verziu

 

 EurActiv/Reuters/TASR

Reklama

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo wblogo m1sponsor World Business Press Online

Komentár

Radovan Geist (30.01.2012)

Medzi kladivom a nákovou

Medzi kladivom a nákovou

Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.