Spomedzi východoeurópskych členských štátov euro zatiaľ neprijalo Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Česká republika Česká republika vstúpila do EÚ spolu so Slovenskom v máji 2004. Česká republika a Slovensko majú dlhú históriu spolužitia v jednom štáte.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk » Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » „Vlády vo východnej a strednej Európe by možno chceli preskúmať možnosť prijať euro ako spoločné zákonné platidlo. Euro by figurovalo po boku národných mien pri všetkých transakciách a tak by sa podporila dôveryhodnosť zmluvy o výmenných kurzoch,“ uvádza Verhofstadt v tlačovej správe, v ktorej predstavuje svoje návrhy pre východnú Európu.

Euro ako svoju národnú menu unilaterálne prijala napríklad Čierna Hora Čierna hora je posledný štát, ktorý pribudol na mape Európy. V referende v máji 2006 si Čiernohorci vybrali nezávislosť od Srbska a 3. júna bol vyhlásený suverénny štát Čierna hora.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá je však nečlenskou krajinou EÚ. V prípade členských štátov sa Verhofstadtov plán odlišuje tým, že navrhuje, aby národné meny koexistovali s eurom dovtedy, kým dotyčná krajina skutočne nevstúpi do eurozóny.

Návrhov na rýchlejší prechod na euro v krajinách vo východnej Európe bolo už niekoľko. Analýza takejto možnosti, ktorá unikla z Medzinárodného menového fondu (MMF), však vyvolala nevôľu odbornej verejnosti v regióne.

Verhofstadtov hovorca pre EurActiv povedal, že hlavným rozdielom medzi súčasným a predchádzajúcimi konceptmi je, že štáty si budú môcť svoju národnú menu ponechať a tak nedôjde k znehodnoteniu mechanizmu výmenných kurzov.

Po návrate z návštevy v baltských štátoch zostavil aj ďalšie návrhy pre východnú Európu:

• Európska centrálna banky by mala dočasne poskytnúť likviditu miestnymi bankám. Táto podpora – v súčasnosti dostupná len pre banky eurozóny – by podporila investície a spotrebu.
• Európska investičná banka Európska investičná banka bola založená v roku 1958 ako dlhodobá úverová banka EÚ. Jej hlavnou úlohou je prispievať k integrácii, vyrovnanému vývoju a hospodárskej a sociálnej súdržnosti členských krajín. viac na www.EuropskaUnia.sk »by mala prijať špecifický pôžičkový mechanizmus pre malé a stredné podniky na stabilizovanie úverovej aktivity v sektore.
• EÚ by mala niektoré svoje podporné programy akým je Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk » Európsky kohézny fond a Európsky globalizačný fond, viac sprístupniť a to znížením požiadaviek na národné spolufinancovanie.
• Európsky globalizačný fond by sa mal rozšíriť a jeho procedúry zjednodušit, aby tí, ktorí stratili prácu pre súčasnú krízu, mali lepší prístup k prostriedkom.
• Vlády na východe a v strede Európy by mali preskúmať možnosť prijať euro ako spoločné zákonné platidlo, ktoré by platilo spolu s národnou menou.
• Cestné, železničné a energetické siete na východe celkovo zaostávajú za tými v starých členských štátoch. EÚ musí zintenzívniť svoje finančné mechanizmy, aby vyplnila tieto medzery. Kombinovaný EIB-EÚ „Trustový fond pre infraštruktúru“ by mohol veľmi dobre slúžiť na dosiahnutie pokroku v tomto smere, najmä pokiaľ ide o rozvoj medzinárodných spojení.

O ekonomickej teórii bývalého belgického premiéra bude Parlament diskutovať na najbližšom stretnutí v Štrasburgu plánovanom na 14. – 17. decembra, kde sa chcú hlbšie venovať zložitej situácii, ktorá pre krízu nastala v členských krajinách mimo eurozóny.