Krátka správa

Kampaň, prebiehajúca aj v iných krajinách EÚ, má pomôcť občanom pripomenúť politikom, že je nutné urobiť konkrétne kroky na zmiernenie človekom spôsobených klimatických zmien. Aktivisti kampane navštívili na Slovensku 11 miest a získali viac ako 350 odkazov namaľovaných na drevené panely.

Z vyzbieraných panelov vytvoria Priatelia Zeme počas schôdzky ministrov životného prostredia krajín EÚ 17. októbra v Luxemburgu „uličku“. Vystavené budú aj počas 11. konferencie členských štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy koncom novembra v Montreale.

Konferencia v Montreale bude prvým stretnutím krajín, ktoré pristúpili ku Kjótskemu protokolu. Venovať by sa malo aj diskusii o ďalších krokoch v boji proti klimatickým zmenám po roku 2012, keď vyprší obdobie záväzkov určené Kjótskym protokolom.

Podľa Priateľov Zeme sú ľudia na Slovensku o probléme klimatických zmien informovaní. Zaujímajú sa o praktické informácie, napríklad o možnostiach úspor energie, a do kampane sa zapojili hlavne mladí ľudia vo veku 14 až 25 rokov.

Človek prispieva ku klimatickým zmenám najmä emisiami skleníkových plynov, ktoré sú výsledkom spaľovania fosílnych palív. Podľa Priateľov Zeme je potrebné stanoviť také limity, aby priemerná teplota nestúpla o viac ako 2 stupne Celzia – to však znamená, že „industrializované krajiny musia do roku 2020 znížiť emisie aspoň o 30% a do roku 2050 o 80%“, poznamenáva koordinátor slovenských Priateľov Zeme Štefan Jančo. Keďže práve súčasný vyspelý svet postavil svoju prosperitu na intenzívnom využívaní fosílnych palív, mal by podľa Priateľov Zeme urobiť pre nápravu viac, ako rozvojové krajiny.

Slabosťou Kjótskeho protokolu je fakt, že stále nie je globálne akceptovanou dohodou. Odmietajú ho hlavne Spojené štáty, ktoré už navrhli alternatívne spôsoby boja proti klimatickým zmenám, založené viac na dobrovoľných záväzkoch a využívaní technológie. Kritici však tvrdia, že ich návrh situáciu nijak nerieši, pretože množstvo emisií skleníkových plynov v ňom s veľkou pravdepodobnosťou ešte mierne porastie.

Európska únia sa na medzinárodnej úrovni prezentuje ako zástanca a presadzovateľ protokolu, problémom však ostáva implementácia prijatých záväzkov a odpor niektorých sektorov priemyslu. Už dnes reálne hrozí, že sa niektorým krajinám Únie nepodarí znížiť emisie pod dohodnutú hranicu. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je na tom v znižovaní emisií relatívne lepšie, svoju úlohu však zohrala deindustrializácia, ktorá prebehla v 90. rokoch. „Základnou hodnotou“, oproti ktorej sa určuje miera znižovania emisií, je totiž ich množstvo v roku 1990.