Finančná kríza od septembra nabrala závratnú rýchlosť a takmer okamžite sa premietla aj do reálnej ekonomiky. Podľa záverov Štvrťročnej správy o eurozóne treba podniknúť rapídne a hlavne koordinované kroky na podporu ekonomiky podľa manuálu EÚ.  

Po otrasoch na amerických finančných trhoch v polovici septembra, aj európske banky postupne začali prijímať opatrenia na zmiernenie následkov nezvratnej krízy. Záchranné balíky síce zamedzili väčšej katastrofe, avšak dôsledky na peňažných a kapitálových trhoch sú obrovské. Banky značne sprísnili poskytovanie úverov tak ako pre korporátny aj súkromný sektor. HDP v eurozóne zaznamenalo 0,2-percentný medzištvrťročný pokles.  Problémy na trhu s realitami spôsobil obmedzený prísun investícii, ktoré sa znížili o približne 3 %. Podnikateľská a spotrebiteľská nálada sa dostala na bod mrazu, následkom čoho nabrala prudkú klesavú tendenciu aj inflácia.

Správa Komisie zdôrazňuje, že bankové pôžičky sú určujúcim faktorom pre krátkodobý ekonomický rast eurozóny a obmedzenia kvôli finančnej kríze môžu na rozvoj ekonomiky vplývať ešte výraznejšie. Podľa analýzy si situácia vyžaduje dôslednú rekapitalizáciu bánk.

Rast eurozóny posledných desať rokov závisel hlavne od nerezidenčných investícií, ktoré však v posledných dvoch štvrťrokoch zaznamenali prudké kontrakcie v dôsledku nastupujúcej recesie. Podľa záverov správy by cyklické úpravy investícií mali byť oveľa rozsiahlejšie ako v predchádzajúcej kríze začiatkom roku 2000. Je to dôsledok kreditného nedostatku, ktorému čelí korporátny sektor kvôli oslabeným bankám.  

Potešujúce nie sú ani závery ostatných finančných organizácií. Generálny riaditeľ Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn počas rozhovoru pre rádio BBC povedal, že rok 2009 bude veľmi náročný. „Problém je, že celá spoločnosť bude trpieť,“ vyhlásil v nedeľu (21. decembra 2008).

Aj podľa neho sú jediným účinným prostriedkom na boj proti kríze vládne zásahy, bez ktorých by sa situácia mohla len zhoršiť. Samotný MMF navrhol celosvetový stimul vo výške približne 89,8 trilióna eur, čo predstavuje 2 % svetového výkonu za jeden rok. Zároveň vyzval vlády k daňovým úľavám.

Podľa Strauss-Kahna je nepravdepodobné, že ďalšia pomoc bude prameniť zo znižovania úrokových sadzieb centrálnych bánk v snahe zvýšiť tok investícií do ekonomiky. „Pravdepodobne sme dospeli k štádiu, kedy je kvantita peňazí v bankách stabilná. Problémom však ostáva, že aj napriek likvidite, ktorou banky disponujú, sú aj tak čoraz neochotnejšie požičiavať. Preto najdôležitejšou úlohou je obnovenie dôvery a zlepšenie podnikateľskej a spotrebiteľskej nálady,“ vysvetlil pre BBC.