Podľa hlavného ekonóma Svetovej banky Justina Yifu Lina, treba v rámci opatrení na pomoc pri prekonávaní dôsledkov krízy vytvoriť globálny fond vo výške $2 biliónov (€1,55 bilióna)  založený na princípe Marshallovho plánu. Tieto prostriedky by slúžili najmä rozvojovým krajinám, aby mohli oživiť priemyselné odvetvia a zabezpečiť si dlhodobý rast. Podľa Lina totiž svet čelí najhoršej hospodárskej situácii od tridsiatych rokov 20. storočia.

„So zreteľom na globálnu krízu, ktorej čelíme si myslím, že musíme byť agresívnejší,“ tvrdí Lin. Pôvodom čínsky ekonóm je prvou osobou z rozvojovej krajiny na tejto poprednej pozícii v Svetovej banke. Svoj ambiciózny plán predstavil počas svojej reči na konferencii, ktorú zorganizoval Peterson Institute for International Economics, najvýznamnejší think tank v USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Lin však nie je prvý, kto prišiel s podobným návrhom. Nedávno ministerský predseda Severného Porýnia – Vestfálska Jürgen Rüttgers navrhol vytvorenie Nemeckého fondu pre nemecké podniky, ktorým banky odmietnu poskytnúť úver. Rüttgers svoju iniciatívu nazval Marshallov plán pre podniky na zmiernenie vplyvu finančnej krízy.

Asi 100 miliárd eur (3,01 bilióna Sk) by mala v správe štátna banka Kreditanstalt für Wiederaufbau. V prvej fáze by štát vystupoval ako ručiteľ za úvery, ktoré by poskytovali banky reálnej ekonomike, najprv by neprideľovali prostriedky priamo podnikom.

Originálny Marshallov plán vyhlásili USA v roku 1947 na obnovu Európy po druhej svetovej vojne. Plán výrazne pomohol práve Nemecku. Jeho iniciátorom bol generál George Catlett Marshal, štátny tajomník USA v rokoch 1947 – 1949. Európske krajiny, ktoré pristúpili na podmienky programu v období 1948 – 1951 vyčerpali $13,5 miliardy.