„Zaväzujeme sa k propagovaniu silnej koordinácie hospodárskych politík v Európe. Domnievame sa, že Európska rada musí zlepšiť hospodárske riadenie Európskej únie,“ píše sa v dokumente prijatom hlavami štátov a vlád po skončení dvojdňového summitu koncom minulého týždňa.

Španielsky premiér José Luis Rodriguez Zapatero, ktorého krajina drží šesťmesačný mandát rotujúcej predsedníckej krajiny EÚ, označil dohodu na hospodárskom riadení ako úžasný krok vpred.

Riadenie verzus správa

Konečnej dohode však predchádzali búrlivé diskusie. Francúzi presadzovali pojem „hospodárska správa – economic government“. Podľa nich by to bol jasný signál, že EÚ je pripravená posunúť sa smerom k spoločnej európskej hospodárskej politike.

Súčasťou záverov sa nakoniec stal miernejší koncept – „hospodárske riadenie – economic governance“, ktorý presadzoval britský premiér Gordon Brown. Napriek tomu pojem „správa – governance“ figuruje len v anglickej verzii záverov. Vo francúzskej je uvedená presadzovaná „hospodárska správa – gouvernment economique“.

Hospodárska politika ako fiškálna politika

Lídri zároveň vyzvali k lepšiemu využívaniu nástrojov vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy. Článok 121 dáva Rade právomoc „prijať návrh hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov a Únie“. Po zapojení ostatných európskych inštitúcií „Rada prijme odporúčanie, ktoré vymedzí tieto hlavné smery“.

Doteraz boli členské štáty slobodné pri tvorbe s vlastných hospodárskych politik. V prípade, že plnili spoločné parametre pre rozpočtovú politiku, mohli si sami určovať pravidlá pre svoj vnútorný trh či priemyselnú politiku. Dohodu, ktorú uzavreli hlavy štátov Únie Bruselu uľahčuje vytváranie a komplexné monitorovanie hospodárskych politík členských krajín. Tento postup je v súlade s tým, čo presadzuje stály predseda Rady Herman Van Rompuy, pre ktorého je efektívnejší dohľad nad ekonomikami jeden z dlhodobejších cieľov.

Nový Pakt stability a rastu?

Dôležitou súčasťou koordinácie ekonomík je dohľad nad tým, či členské štáty dodržujú pravidlá, na ktorých sa uznesie Rada. Článok 121, o ktorý sa Rada plánuje oprieť umožňuje podobné postupy ako Pakt stability a rastu, avšak s tým rozdielom, že sa týka hospodárskej a nie fiškálnej politiky.

„Pokiaľ zistíme, že hospodárske politiky členského štátu nie sú v súlade s hlavnými smermi, alebo že by mohli ohroziť riadne fungovanie hospodárskej alebo menovej únie, môže sa Komisia na dotyčný členský štát obrátiť s varovaním. Rada môže na odporúčanie Komisie podať dotyčnému štátu nevyhnutné odporúčania, píše sa v článku 121. Po varovaní Komisie môže členský štát ešte dostať odporúčanie z rúk Rady. Tá ju musí odsúhlasiť kvalifikovanou väčšinou s tým, že sa nepočíta hlas dotknutého štátu.

Lepšia disciplína členov eurozóny

Šestnásť zemí eurozóny by sa podľa záverov summitu malo riadiť ešte prísnejšími pravidlami. „Koordinácia v eurozóne bude intenzívnejšia, aby mohla šestnástka ľahšie čeliť problémom, ktoré nastanú.“

Závery summitu tiež explicitne spomínajú článok 136 Lisabonskej zmluvy. Ten hovorí, že Rada ministrov, reprezentujúca celú dvdsaťsedmičku môže pre krajiny eurozóny prijať špeciálne pravidlá na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou“ a k „vypracovaniu usmernenia pre hospodársku politiku pre tieto štáty, pričom zabezpečí, aby boli zlučiteľné s tými, ktoré boli prijaté pre celú Úniu a aby sa zabezpečil dohľad nad nimi“.

Premiér Fico: Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »s tým nemá žiadny problém

Ako na tlačovej konferencii počas summitu uviedol slovenský premiér Robert Fico, navrhovaný koncept hospodárskeho riadenia je skôr záležitosťou veľkých členských štátov a ich postoju voči Európskej únii. Pripustil však, že ho sprevádzali siahodlhé diskusie. 

Slovensko považuje podľa jeho slov členstvo v EÚ za úspešný príbeh a preto mu nevadí, že na pôde EÚ prebiehajú diskusie o ekonomických záležitostiach. „Nie je to problém malých krajín a Slovensko s tým nemá žiadny problém, nie je to téma, pre ktorú by som nespával,“ vyhlásil.