Hlavným cieľom rokovaní bolo práve prijatie stratégie Európa 2020 so zameraním na zamestnanosť a inteligentný udržateľný rast. V tejto oblasti Európska rada schválila päť základných cieľov, ktoré by mala EÚ dosiahnuť do roku 2020. Tými sú:

• zvýšenie miery zamestnanosti na 75 percent pokiaľ ide o ľudí vo veku do 64 rokov,

• celková úroveň investícií v oblasti výskumu a vývoja sa má vyšplhať na úroveň tri percentá HDP,

• zníženie emisií skleníkových plynov o 20 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe na 20 percent. Tým sa má dosiahnuť zvýšeniu energetickej efektívnosti o 20 percent,

• v rámci opatrení proti chudobe si Európska únia predsavzala vymaniť aspoň 20 miliónov ľudí v rámci celej EÚ z ohrozenia chudobou,

• štáty sa zároveň zaviazali zvýšiť úroveň vzdelania, a to znížením predčasného ukončenia štúdia na menej ako 10 percent.

Ako podčiarkol premiér Robert Fico, Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »s danými cieľmi súhlasilo, keďže „má svoje národné ciele, ktoré sú v súlade s tým ako sa vyvíjali rokovania s Komisiou“.

Predseda EP Jerzy Buzek prijatie dokumentu privítal a nazval ho „efektívnou únikovou stratégiou z krízy“, pričom dodal, že presadzovanie reforiem a ich implementácia je sa musí zakladať na „komunitárnom princípe a posilnení právomocí Európskej komisie“.

Buzek zároveň vyzval, aby sa nezabúdalo na myšlienku budovania jednotného trhu, pričom v tomto ohľade zdôraznil najmä energetický sektor. Podľa neho je potrebné, aby sa Európa chránila pred pozastavením dodávok energie a aby v rámci celej EÚ fungovali spoločné projekty v oblasti výskumu, či investícií do energetického sektora. Táto jednota by sa mala odrážať aj navonok tým, že by sme vystupovali spoločne ako Európska únia a nekonkurovali si navzájom pri rôznych medzinárodných projektoch a zákazkách. Okrem posilnenia našej pozície vo svete „by v rámci EÚ neboli medzi jednotlivými členskými štátmi také vnútorné trenia, aké panujú v súčasnosti,“ povedal Buzek a dodal: „Jednotný trh ostáva kľúčovou časťou nášho spoločného projektu. Vďaka nemu sa vytvorili milióny pracovných miest a vzrástlo naše spoločné HDP. Zatváranie nožníc na vnútornom trhu je preto jedna z tých iniciatív, ktoré dnes potrebujeme.“

Fiškálna disciplína, ale nie na úkor rastu

Jedným z hlavných bodov programu bola aj diskusia o finančnej stabilite Európskej únie a o koordinácii hospodárskych politík jednotlivých členských štátov. Všetci premiéri sa pritom zhodli, že základom akéhokoľvek úspechu, pokiaľ ide o svetovú hospodársku krízu, ktorá stále pretrváva, je naštartovanie hospodárskeho rastu. V tomto duchu bolo podľa Fica veľmi dobre hodnotené Slovensko, ktoré malo v prvých troch mesiacoch tohto roku rast na úrovni 4,8 percenta HDP a potvrdzuje sa, že v priebehu celého roku bude mať najvyšší rast v rámci EÚ.

Členské štáty zároveň priznali, že sú v prípade nevyhnutnosti pripravené prijať dohodu na urýchlenie fiškálnej konsolidácie, ale opäť podčiarkli, že tá by mala prebiehať tak, aby nebola nepriaznivá k hospodárskemu rastu. Konkrétne opatrenia však zatiaľ nenavrhli. „Štáty sa dohodli, že sankcie musia existovať, ale ich presná podoba bude predmetom ďalších rokovaní, predovšetkým na úrovni Komisie,“ povedal Fico. Dodal ale, že oveľa väčší význam sa bude pripisovať úrovni dlhu a udržateľnosti.

Banková a transakčná daň

Najväčšia diskusia vôbec vznikla podľa slovenského premiéra okolo regulácie finančných služieb, a to predovšetkým v otázke, či zaviesť alebo nezaviesť systém odvodov a daní pre finančné inštitúcie. „Tu sa veľmi jasne preukázal rozdiel medzi politikmi, ktorí sú ladení doprava a ktorí sú ladení doľava, pretože politici konzervatívni alebo liberálni principiálne odmietajú myšlienku akýchkoľvek odvodov alebo daní pre banky. Politici, ktorí sú od stredu doľava zasa hovoria, že ak niekto chce od ľudí, aby znášali bremeno krízy tak sú to predovšetkým banky, finančné inštitúcie, ktoré musia znášať takéto bremeno.“

Európska rada nakoniec zavedenie odvodov a daní odsúhlasila s tým, že tento krok má zabezpečiť, aby banky niesli náklady spôsobené krízami. V súvislosti so stretnutím G20, ktoré sa uskutoční v posledný júnový týždeň sa štáty dohodli, že Európska únia bude lídrom v zavedení transakčnej dane.

Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Slovensko

Na otázku novinárov, či sa na summite diskutovalo  postoji Slovenska ku gréckej pôžičke, Fico opäť potvrdil: „Pôžička Grécku je z našej strany podmienená tým ako sa Grécko postaví k svojim domácim úlohám, a to čo Grécko robí je obdivuhodné, najmä teda čo robí grécka vláda," a dodal: „V každom prípade pôžička pre Grécko je už rozhodnutím, ktoré musí prijať nová vláda a Národná rada. To bolo jasne formulované.“

Pokiaľ ide o podporný Európsky finančný a stabilizačný nástroj (EFSF) vo výške 750 miliárd eur tak tí, čo sú proti podľa Fica „vážne ohrozujú záujmy Slovenskej republiky a musia tento postoj preonačiť. Ale opäť je to predmetom Národnej rady. Tam treba prijať nejaké zákony, ktoré sú veľmi dôležité. Tieto zákony musia vytvoriť predpoklady na to, aby Slovensko mohlo byť súčasťou tohto podporného mechanizmu.“

Zároveň dodal, že európski lídri podľa neho „jednoducho nerozumejú" postoju pravice v tejto otázke v Bruseli sa „všetci pýtajú", či nová vláda skutočne zablokuje pomoc Grécku a nový podporný finančný mechanizmus.

Robert Fico preto dnes (18. júna) požiadal o okamžité stretnutie lídrov štyroch pravicových strán – SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most- Híd. Jeho témou má byť práve odblokovanie spomínaného podporného mechanizmu EÚ. Pravica však oznámila, že sa stretnutia nezúčastní. 

Tvrdšie sankcie pre Irán

OSN minulý týždeň zaviedla už štvrté kolo sankcií voči Iránu. Podľa niektorých, najmä EÚ a Spojených štátov sú však opatrenia z dielne Bezpečnostnej rady výsledkom kompromisov a nemajú preto až taký dosah, ako by očakávali. Lídri EÚ tak na včerajšom (17. júna) summite v spoločnom prehlásení uviedli, že pristúpia k jednostrannému zavedeniu tvrdších opatrení. Tie sa budú týkať najmä iránskeho obchodu, finančného a bankového sektoru, či oblasti dopravy, rovnako ako aj sektoru ťažby ropy a zemného plynu. EÚ zároveň pristúpi k ďalšiemu zmrazeniu účtov krajiny a k rozšíreniu zákazu cestovať na viacerých členov Islamskej revolučnej gardy, ktorá kontroluje jadrový program a zohráva kľúčovú úlohu pri riadení krajiny a tamojšieho hospodárstva. Očakáva sa, že Európska rada tieto dodatočné opatrenia prijme na nasledujúcom stretnutí v júli.

Lídri EÚ zároveň privítali žiadosť Islandu o členstvo v Únii a oznámili, že pravdepodobný dátum prijatia eura v Estónsku je 1. január 2011.

Postoje

Predseda EP Jerzy Buzek vo svojom prejave zdôraznil, že je potrebné posilniť komunitárny princíp na úkor rozhodovania na úrovni vlád jednotlivých členských štátov. „Efektívne hospodárske spravovanie znamená, že je potrebné Komisiu vybaviť adekvátnou, silnejšou manažérskou zodpovednosťou... musíme menovú úniu doplniť hospodárskou úniou, koordináciou našich fiškálnych a finančných politík a tým vybudovať základy na jasný únik z krízy," a dodalm že v súčasnosti bohužial vedie prijímanie rozhodnutí na základe medzivládneho princípu.

Zároveň podčiarkol, že „v budúcnosti musí existovať silnejšie puto medzi nástrojmi Patku stability a rastu, našimi makroekonomickými nástrojmi a stratégiou Eúrópa 2020 a tie sa musia ykonávať v závislosti jeden od druhého."