Návrh na obmedzenie mandátu vlády pri vyjednávaniach o druhej pôžičke Grécku, ktorý iniciovala SaS spolu s poslancami OKS a opozičnej SNS, v parlamente neprešiel. Zo 148 zákonodarcov zaň hlasovalo len 35, jeden proti, 51 sa zdržalo a 61 nehlasovalo.

Ešte minulý piatok návrh otvorene skritizovala najsilnejšia opozičná strana Smer-SD s tým, že vopred avizovala, že ho nepodporí. Tvrdo voči nemu vystúpil najmä predseda klubu Pavol Paška, ktorý iniciatívu označil za iracionálnu a protieurópsku a jej predstaviteľov označil za "neoliberálnych populistov", ktorí by mohli riadiť JRD, ale nie najvyššie inštitúcie v krajine. "Keď sa v Európe začnú rozdávať červené a žlté karty, bude zle," vyhlásil Paška v  súvislosti so stanoviskom SaS.

Predložené stanovisko obsahovalo päť podmienok, po splnení ktorých by minister financií Ivan Mikloš mohol súhlasiť s pripravovanou novou pôžičkou Grécku. Išlo o silnú účasť privátneho sektora formou zníženia istiny (tzv. haircutu), kolaterál, záväzok privatizácie, záväzok politickej zhody gréckych strán na dodržiavaní programu a účasť Medzinárodného menového fondu.

Ako na blogu vysvetlil Mikloš, neplánoval s úverom Aténam súhlasiť za každých okolností. V porovnaní s jeho rokovacou pozíciou sa však so SaS rozchádza v zásadnom bode. Hoci minister tiež presadzuje silnú účasť privátneho sektora aspoň na úrovni 30 miliárd eur, haircut odmieta. Tento bod zároveň považuje za nevyrokovateľný na európskej úrovni.

„Časť privátneho sektora formou haircutu totiž znamená default Grécka, najskôr technický, potom aj reálny. A čo je najhoršie, tento default by bol neriadený. Teda zrozumiteľnejšie: nastal by neriadený bankrot. To nie je môj záver, to je zásadné a jednoznačné vyjadrenie všetkých ratingových agentúr a ako neodškriepiteľný fakt to rešpektujú všetci analytici,“ vysvetlil minister financií.

Ako ďalej uviedol ak Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »odmietne grécku pôžičku, bude to znamenať, že sa neuskutoční, lebo slovenský súhlas je podmienkou. Podľa Mikloša bude nasledovať neriadený bankrot, ktorý bude viesť k okamžitému pádu gréckych bánk a platobnej neschopnosti.

„Následná situácia by si zrejme tak či tak vyžiadala nevyhnutnosť záchrannej pôžičky, takže bez priamych nákladov by to nebolo. Ešte horšie by však boli ďalšie dôsledky. Nevyhnutne by došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb minimálne na európskom finančnom trhu s možnými vážnymi dôsledkami nielen na krajiny v programoch Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk » Portugalsko Hoci bolo Portugalsko zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » do európskej integrácie sa mohlo plne zapojiť až po páde salazarovskej diktatúry v 70. rokoch 20. storočia.viac na www.EuropskaUnia.sk », ale aj na Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk » Dlh Španielska je dnes 640 mld. eur a Talianska dokonca 1,8 bilióna eur. Ich insolventnosť by už nerozchodil žiadny ochranný val a došlo by teda s najväčšou pravdepodobnosťou k rozpadu eurozóny tak, ako ju dnes poznáme,“ upozornil na hroziaci domino efekt, ktorý by sa podľa Mikloša nedotkol len ohrozených krajín eurozóny, ale zasiahol by aj Slovensko.

Zdôraznil však, že pri rokovaniach bude presadzovať spomenuté podmienky, čo považuje za najmenej zlé riešenie. Podľa jeho slov sa tak zníži riziko, že v prípade poskytnutia pôžičky Grécku Slovensko o svoje peniaze príde, ale ide aj o šancu na to, že sa podarí zachrániť euro a eurozónu.

Zároveň však pripustil, že zdieľa pochybnosti trhov, ratingových agentúr či ekonómov, či nový program krajine pomôže. Prípadné poskytnutie novej pomoci je podľa Mikloša skôr získaním času, ktorý treba využiť na prípravu jasných pravidiel riadeného bankrotu krajín, účasti súkromného sektora na ňom a jasné a vymožiteľné pravidlá fungovania eurozóny, vrátane možnosti vylučovania z nej. „Myslím, že len tak je možné s čo najnižšími (aj keď určite nie nenulovými) nákladmi euro a eurozónu zachrániť,“ uzavrel Mikloš.

Slovenskí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »zdieľajú Miklošov postoj

Na diskusiu na národnej úrovni reagovali aj slovenskí europoslanci. Viacerí sa zhodli na tom, že návrh SaS by mohol viesť k neriadenému bankrotu Grécka, ktorý by mal negatívne dôsledky pre celú EÚ, vrátane Slovenska. „Snaha o zužovanie mandátu ministrovi financií je príznačný pre začínajúcu politickú stranu, ktorá sa usiluje o rýchle získanie politického kapitálu ľúbivým, ale zavádzajúcim spôsobom bez rešpektovania finančnej situácie v členských štátoch,“ upozornil Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS).

„Slovensko nesmie  - v prvom rade z politických dôvodov - odmietať dohodnutú pomoc. Je to samozrejme bolestivý proces, keď sami bojujeme s dôsledkami finančného a hospodárskeho útlmu. Nemáme však inú možnosť a bolo by dobré, keby si to uvedomila aj strana SaS,“ poukázal Alajos Mészáros (SMK, EĽS).

Podľa Eduarda Kukana (SDKÚ-DS, EĽS) druhá pôžička Grécku nie je ani dobrým, ani šťastným riešením situácie, na čom od začiatku trvá aj minister financií Mikloš aj premiérka Iveta Radičová. Návrh SaS by však podľa jeho slov nielen obmedzil manévrovací priestor pri vyjednávaniach, ale mohol by viesť k neriadenému bankrotu. „Takáto situácia by mala priame dôsledky nielen pre Slovensko, ale tiež iné krajiny Únie a postavila by nás pred ešte väčší problém.“

Z pohľadu Petra Šťastného sa nemusí obávať ani daňový poplatník a občan Slovenska a s ním ani SAS. „Ak to bude správne nastavené, tak aj pri prípadnom extrémnom riešení ako je bankrot, najskôr stratia malí investori, potom banky a najsilnejšie krytie má vždy suverénny štát,“ myslí si Šťastný.

Anna Záborská (KDH, EĽS) súhlasí, že nie je fér, aby chudobná krajina akou je Slovensko pomáhala bohatšej len preto, že tá sa desaťročia správala nezodpovedne. "Ale život niekedy jednoducho nie je fér. Ak nepomôžeme zabrániť hroziacemu rozvratu v Grécku, riskujeme jeho rozšírenie do ďalších štátov Európy", dodáva. 

(EurActiv/TASR)

• Pozície:

Miroslav Mikolášik, europoslanec (KDH, EĽS):

„Snaha o zužovanie mandátu ministrovi financií je príznačný pre začínajúcu politickú stranu, ktorá sa usiluje o rýchle získanie politického kapitálu ľúbivým ale zavádzajúcim spôsobom bez rešpektovania finančnej situácie v členských štátoch. Považujem za zaujímavé, že SaS akosi zabúda na druhú časť svojho názvu, ktorým je solidarita. Musíme si uvedomiť, že ak by Slovensko aj v tomto volebnom období nasledovalo cestu vytýčenú predošlou ľavicovou vládou, bolo by sa nám bývalo ľahko stalo, že by sme si dnes aj my museli požičiavať.“

Eduard Kukan, europoslanec (SDKÚ-DS, EĽS):

„Druhá pôžička Grécku nie je ani dobrým ani šťastným riešením situácie. Na tom od začiatku rokovaní trvá ako minister financií Mikloš tak premiérka Radičová.  Stanovisko Slovenska je preto v tejto veci dosť jasné. Nič menej, návrh SaS a SNS, ktorým sa mal obmedziť mandát vláde pri nadchádzajúcich rokovaniach sa mi zdá problematický. Jednak technicky obmedzuje možnosť manévru v rámci rokovaní a z druhej strany môže viesť k negatívnym konzekvenciám, ako napríklad neriadenému bankrotu Grécka. Takáto situácia by mala priame dôsledky nielen pre Slovensko, ale tiež iné krajiny Únie a postavila by nás pred ešte väčší problém.“

Peter Šťastný, europoslanec (SDKÚ-DS, EĽS):

„Myslím, že sa to vyrieši a nebude to podriadením sa celej Európskej únie SAS-ske. Treba vidieť širší obraz a celkový dopad na Euro ako aj celú EÚ. Daňový poplatník a občan Slovenska by sa nemal obávať a s ním ani SAS. Ak to bude správne nastavené, tak aj pri prípadnom extrémnom riešení ako je bankrot, najskôr stratia malí investori, potom banky a najsilnejšie krytie má vždy suverénny štát. Ak však nebude koordinovaný prístup, tak dôsledok môže byt veľmi drahý pre ekonomiku celej EÚ, vrátane Slovenska.“

Alajos Mészáros, europoslanec (SMK, EĽS):

„Môj názor je od začiatku tzv. gréckej krízy taký, že Slovensko nesmie  - v prvom rade z politických dôvodov - odmietať dohodnutú pomoc. Je to samozrejme bolestivý proces, keď sami bojujeme s dôsledkami finančného a hospodárskeho útlmu. Nemáme však inú možnosť a bolo by dobré, keby si to uvedomila aj strana SaS. Princíp solidarity sa týka každého členského štátu a môže sa to dotýkať v budúcnosti aj SR, preto musíme v tejto veci konať politicky zodpovedne.“

Anna Záborská, europoslankyňa (KDH, EĽS):

"Súhlasím, že nie je fér, aby chudobná krajina akou je Slovensko pomáhala bohatšej len preto, že tá sa desaťročia správala nezodpovedne. Ale život niekedy jednoducho nie je fér. Ak nepomôžeme zabrániť hroziacemu rozvratu v Grécku, riskujeme jeho rozšírenie do ďalších štátov Európy. Slovensko je malá krajina, ktorej ekonomika je úzko naviazaná na ekonomiku eurozóny. Jej rozpad by sa u nás skôr či neskôr odrazil na prepade životnej úrovne a vzniku sociálneho napätia. Odmietnutie solidarity dnes by mohlo znamenať, že by sme sa už nemohli tejto solidarity dovolávať vtedy, keď by sme ju sami potrebovali."