Fiškálnu zmluvu chce podpísať 25 krajín
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
8. február 2012
protesilaos: Monolithic fiscal discipline is not a solution but a problem
conacentohispano: El PSOE se sube a la patera para su travesía del desierto
guests: The Northern League and the Rise of Violence in Europe: What Next?
rhein: The EU should encourage Public Transport in Cities
daguer: Catalunia: The Yes vote to GOS fiscal measures upsets CDC troops
Günter K.V. Vetter: MediaMonitoring: Karpfenteich +USA+Großbritannien
jesus: Triste miseria: la corrupción también está en crisis
Manager - European Electricity Policy
Head of Gas Transmission Policy
Senior Manager - European Electricity Policy (European Wholesale)
Trh práce v EÚ| CZK | ![]() |
25.000 | ![]() |
| HUF | ![]() |
291.66 | ![]() |
| USD | ![]() |
1.3113 | ![]() |
(26.01.2010)
Obyvatelia krajín, ktoré do EÚ vstúpili v rokoch 2004 a 2007 majú čoraz väčší odpor voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny, vyplýva to z prieskumu Eurobarometer.
Podľa prieskumu mienky v „nových členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov regiónu myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné. Kým v máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %.
Naopak zvýšil sa podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro treba nejaký čas počkať.
„V porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami, viac respondentov váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny,“ uvádza prieskum. Vyzerá to, že ľudia sa viac prikláňajú na stranu názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu. Na druhej strane je však aj prípad Slovenska príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo.
Česi sú najviac skeptickí voči euru, pričom 47 % opýtaných si myslí, že krajina by mala s eurom počkať tak dlho ako sa bude dať, a len 14 % chce jeho rýchle prijatie. V Poľsku zasa zaznamenali pomer 39 % verzus 18 %.
Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »viac na www.EuropskaUnia.sk »na čele bloku
Spomedzi ôsmych spomenutých krajín si len väčšina Maďarov a Rumunov myslí, že by euro mali prijať čo najrýchlejšie. V Čechách si 54 % ľudí verí, že zavedenie spoločnej meny by malo viac negatívny vplyv na ich život, kým 37 % malo opačný názor. V tomto zmysle najväčšie nádeje do členstva v eurozóne podľa prieskumu vkladajú Bulhari a Rumuni.
Analytici tvrdia, že Estónsko by mohlo prijať euro už v januári budúceho roka, no ostatné krajiny budú musieť ešte počkať, kým sa im podarí splniť prísne kritériá týkajúce sa deficitov rozpočtov, verejného dlhu, inflácie a stability meny.
Podľa prieskumu 39 % Poliakov verí, že do eurozóny vstúpia v 2011-2012, 20 % 2013-2014 a 24 % v 2015 alebo neskôr. V kríze zmietajúcom sa Maďarsku si 31 % ľudí myslí, že euro príjmu v roku 2015 a neskôr, pričom to isté si myslí aj 24 % Čechov.
(EurActiv/Reuters) 
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
Radovan Geist (30.01.2012)
Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?
© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.