Pozadie:

Európska centrálna banka Európska centrálna banka je bankou pre jednotnú európsku menu - euro. Jej úlohou je udržiavať nákupnú hodnotu eura a tak prispievať k cenovej stabilite v eurozóne.viac na www.EuropskaUnia.sk »rozhodla o posunutí centrálnej parity na 30,126 Sk/EUR večer 28. mája 2008. Ešte ráno sa na trhu stihli zobchodovať nezvyčajne vysoké objemy korún, do ktorých sa aktívne zapojili aj slovenské finančné skupiny J&T a Istrokapital. Finančníci odmietajú podozrenia, že k miliónovým ziskom im pomohol sám minister financií Ján Počiatek, ktorý sa s nimi stretol na ich jachte v Monaku iba tri dni pred zmenou kurzu. Ich debata bola údajne čisto neformálna.

Slovenská opozícia obvinila ministra financií z úniku citlivých informácií. Ján Počiatek obvinenia odmieta, ale napriek tomu ponúkol premiérovi svoju funkciu. Ten ju neprijal. Pokus opozície odvolať ministra v parlamente bol rovnako neúspešný.

Otázky:

K podozreniam z možného úniku informácií o zmene parity sa vyjadril aj komisár pre menové záležitosti Joaquín Almunia Komisár pre hospodárske a menové záležitosti (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk » V rozhovore pre Bloomberg vyhlásil, že "niektoré etické a legálne ustanovenia boli porušené." Dodal, že "vládne orgány a inštitúcie by mali reagovať na nerešpektovanie pravidiel."

Vyšetrovanie prípadu a prípadné následky sú však v kompetencii slovenských orgánov a Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »do procesu nemôže zasahovať. Vstup Slovenska do eurozóny ani stanovenie konverzného kurzu (8. júla) to nijako neovplyvní.

Údajné aj dokázané obchodovanie s utajovanými informáciami o kurzovej politike nie je vo svete ojedinelé. Jeho aktérom prináša obrovské zisky a po odhalení fatálne pády.

Viaceré škandály sa odohrali v Nemecku. Koncom osemdesiatych rokov sa na verejnosť dostal prípad Achima Schmidta. Tento maklér dostával dôverné informácie o pripravovaných rozhodnutiach Bundesbanky. Jeho informátorom bola sekretárka guvernéra Karla Otta Pöhla, ktorá vynášala prepisy pripravovaných vyhlásení svojho šéfa.

O intervencii ECB v prospech eura z novembra 2000 sa údajne vedelo už niekoľko hodín pred tým, ako ju banka uskutočnila. Frankfurter Allgemeine Zeitung píše, že informácia unikla z jednej z centrálnych bánk mimo eurozóny. Následne začala Citibank nakupovať veľké objemy eúr pre istý  americký hedge fond. Frankfurter Allgemeine Zeitung uvádza, že možným  prepojením všetkých zainteresovaných aktérov je bývalý americký minister financií Robert Rubin, ktorý bol v tom čase vo vedení Citibanky.

O citlivé kurzové informácie sa zaujímajú aj tajné služby. Richard Tomlinson sa rozhodol poukázať na podozrivé praktiky britskej MI6, ktorej bol sám členom. V roku 1998 napísal list britskému parlamentnému výboru pre tajné služby. Žiadal, aby prešetril špionážne aktivity MI6 voči európskym spojencom. Konkrétne uvádzal operáciu ORCADA proti nemeckej Bundesbanke. Briti získali ako informátora vysoko postaveného predstaviteľa Bundesbanky, ktorý poskytoval "pravidelné a detailné informácie o nemeckých kurzových pohyboch, ako aj detaily z nemeckej vyjednávacej pozície počas rokovaní o zmluve z Maastrichtu." 

Tajný špión bol jeden z najlepšie platených spolupracovníkov MI6. Richard Tomlinson apeloval na parlamentný výbor, že je "neakceptovateľné a nemorálne, aby britská vláda podplácala nemeckého štátneho predstaviteľa a podporovala ho v porušovaní zákonov vlastnej krajiny."

V roku 1999 brazílska polícia zatkla Francisca Lopesa, bývalého guvernéra centrálnej banky. Odmietol vysvetliť podozrenia z údajného obchodovania s informáciami o zmene kurzu. Zatknutiu predchádzala domová prehliadka u guvernéra, kde polícia zhabala podozrivé dokumenty, podľa ktorých mal Lopes takmer dva milióny dolárov na zahraničných účtoch.