Pozadie

Bude to posledné zasadnutie Rady EÚ pre životné prostredie, ktoré sa udeje pod nemeckou predsedníckou taktovkou. Predstavitelia Rady, ktorej schôdzka mala podľa pôvodného plánu trvať dva dni, budú  musieť za polovičný čas obsiahnuť náročný program. Ich rokovania sa budú týkať štyroch významných legislatívnych dokumentov a 19 menších bodov.

Okrem hľadania spoločných politických dohôd upravujúcich otázky odpadu, kvality vody a obchodovania a skladovania ortuti sa ministri budú zaoberať biobezpečnosťou a biodiverzitou, emisiami CO2 produkovanými dopravou, geneticky modifikovanými zemiakmi a revíziou Schémy EÚ o obchodovaní s emisiami EÚ (EU-ETS).

Čo sa týka odpadov, Komisia už v roku 2005 navrhla rozsiahlu revíziu Rámcovej smernice o odpadoch. Jej obsahom je aj trojstupňová hierarchia, ktorá určuje, či by mal byť odpad prvotne recyklovaný, spálený, alebo uskladnený pod zemou. Zároveň navrhuje prísne kritériá energetickej efektívnosti, ktoré by mali stanoviť, či je spaľovňa klasifikovaná ako „obnovujúca“ alebo „likvidačná“ prevádzka.

Parlament v podstate privítal tento návrh, ale navrhol prísnejšiu päťstupňovú hierarchiu na klasifikáciu odpadov, ktorú Komisia prijala v revidovanom návrhu.

Otázky

• Obchodovanie s odpadmi

Podľa návrhu môžu byť len zariadenia klasifikované ako obnovujúce oprávnené dovážať odpad z iných členských štátov. Zariadenia sú zaradené medzi obnovujúce prevádzky, ak je energia vytvorená počas spracovania odpadu (najmä teplo) väčšia ako energia potrebná na spracovanie odpadu.

Tento aspekt sa vo veľkej miere dotýka práve Francúzska, kde mnohé spaľovne, najmä na juhu tejto krajiny a s menšími požiadavkami na výrobu tepla, už nebudú môcť byť zaraďované medzi obnovujúce zariadenia a „spadnú“ do kategórie čisto likvidačných prevádzok.

Posielanie odpadu ako obchodovateľného tovaru cez hranice členských štátov EÚ kvôli účelom spaľovania vyvolalo obavy aj v Dánsku, kde je veľký počet výkonných obnovujúcich spaľovní. Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »je znepokojené, že nemecký odpad zaplaví krajinu a pôjde na odbyt za vyššiu odmenu, akú budú môcť spaľovniam ponúknuť konkurenční domáci zásobovatelia odpadu.

• Otázka ortuti

Ministri budú diskutovať o možnom rozšírení rámca exportného zákazu z kovovej ortuti na ortuťové zmesi, miestach na uskladnenie ortuťového odpadu a tiež o právnom rámci, ktorý na pre takéto aktivity nevyhnutný.

Parlamentný návrh stanovujúci úplný zákaz obchodovania s ortuťou, vrátane importu aj exportu, nebude predmetom diskusií.

• Zlepšovanie kvality vody

Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »pridržiavajúce sa vo veľkej miere pôvodného návrhu Komisie neočakáva problémy pri dosahovaní politickej dohody o zavedení limitov týkajúcich sa koncentrácie toxínov z pesticídov, alebo ťažkých kovov v povrchovej vode.

Skôr sa očakáva, že návrh narazí na väčšiu kritiku v druhom čítaní v Európskom parlamente, ktorý chce zvýšiť počet „prioritne nebezpečných látok“ na zozname toxínov o 28.

• Viac obchodovania?

Nemecký návrh na zvýšenie množstva obchodovania v rámci EU-ETS začína mať čoraz väčšiu podporu najmä v Rade. Rovnako sa očakáva, že ministri požiadajú Komisiu o zváženie možnosti ustanovenia akéhosi výmenného obchodu - za istú mieru produkcie CO2 by firma zabezpečila revitalizáciu istej zelenej plochy, ktorá by dokázala časť emisií v procese fotosyntézy absorbovať. Takýto krok by mohol byť prijatí v nadväznosti na Schému čistého rozvoja podľa Kjótskeho protokolu (CDM).

• Biodiverzita, emisie v doprave a zemiaky

Rada prijme rozhodnutie o participácii EÚ na rozhovoroch o žijúcich geneticky modifikovaných organizmoch. Ide o nadväznosť na Kartáginský protokol o biobezpečnosti a závery májovej Konferencie OSN o biodiverzite (a z nej pre EÚ vyplývajúce závery).

Rada rovnako vydá svoje reakcie k februárovému návrhu Komisie na redukciu emisií CO₂ produkovaných v automobilovom priemysle.

Čo sa týka úvahy o certifikácii geneticky modifikovaných zemiakov na výrobu technického škrobu nemeckým chemickým gigantom BASF, očakáva sa, že v Rade nebude možné dosiahnuť väčšinu ako pre autorizáciu, tak aj pre zakázanie tohto projektu. V tomto smere sa teda očakáva, že kultiváciu takýchto zemiakov zastreší Komisia v rámci „procedúry komitológie.“

Pozície

Britská konzervatívna poslankyňa EP, Caroline Jackson, povedala, že „Parlament bude naozaj neochotný podporiť myšlienku zavedenia možnosti spaľovania.“ Jackson dodala, že „žolíkom“ by mohli byť poslanci z nových členských štátov, ktorých pozícia nie je doteraz celkom jasná. 10 štátov môže byť v pokušení preskočiť fázu obnovovania a recyklácie a vydať sa rovno cestou spaľovania. Dôvodom môže byť napríklad to, že skládky odpadov sa v krajinách Strednej a Východnej Európy neúnosne zväčšujú.

Michael Warhurst, jeden z predstaviteľov kampane Priateľov Zeme Európa (FoEE) povedal: „Vlády členských krajín EÚ by sa mali zamerať na podporu recyklovania a prevencie pred plytvaním, nakoľko toto prináša reálny zisk v klimatickej a zdrojovej efektivite. Spaľovanie je klimatickým problémom, nie klimatickým riešením. A preto by malo byť potláčané a nie podporované.“

V otázke skladovania ortuti podporuje švédska vláda jej umiestnenie do priestorov starých soľných baní, čo považuje za „dlhodobé dočasné“ riešenie, pokiaľ nebude objavený lepší spôsob. Euro Chlor, organizácia reprezentujúca európsky chlórový a alkalický priemysel, podporuje návrh Švédska tvrdiac, že „využívanie bývalých soľných baní na tento účel by bolo environmentálne vhodnou možnosťou za prijateľnú cenu.“

Európsky úrad pre životné prostredie (EEB) je „podozrievavý“ voči umiestňovaniu tekutej ortuti do starých baní. EEB poukazuje na potrebu prísneho monitoringu odpadu a taktiež tvrdí, že takéto uskladňovanie nemôže byť považované za plne bezpečné, pokiaľ nebude tekutá ortuť prevedená do tuhého skupenstva (tento proces nie je nateraz technologicky možný).