Pozadie:

Pôvodný návrh Európskej komisie, ktorý počítal v roku 2010 s 122,3 miliardami eur narazil na odpor členských štátov, ktoré požadovali, aby sumu skresali na 120,5 miliardy eur. Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »následne dokument vrátil exekutíve so žiadosťou o dodatočných 300 miliónov eur na vytvorenie mliečneho fondu na pomoc farmárom a 1,5 miliardy na plán obnovy hospodárstva Európy. Dohodu o podstatnej časti rozpočtu dosiahli až v polovici novembra na zmierovacom stretnutí delegácie EP a Rady EÚ.

Otázky:

Poslanci včera rozhodli o definitívnej podobe rozpočtu EÚ na budúci rok. V záväzkoch predstavuje 141,453 miliárd eur a v platbách 122,937 miliárd eur, čo je približne 1,04 % hrubého národného dôchodku EÚ.

Počas debaty, ktorá predchádzala hlasovaniu, spravodajca celkového rozpočtu maďarský poslanec László Surján (EPP) uviedol: "Ak chceme, aby sa Európania cítili bezpečnejšie v roku 2010, musíme tento rozpočet rozumne implementovať. Aj preto sme podporili energetickú bezpečnosť, vytváranie pracovných miest a nástroj na mikrofinancovanie. Ďalej podporujeme výskum a vývoj a celoživotné vzdelávanie. Chceme pomôcť mliekarenskému sektoru a zmierniť škodlivé účinky klimatických zmien."

Zároveň upozornil, že pri tvorbe rozpočtu nemali veľa priestoru na manévrovanie, pretože v niektorých sektoroch už nie sú žiadne rezervy. Preto vyzval k dôkladnej revízii dlhodobého finančného rozpočtu EÚ (finančnej perspektívy).  

Rozpočet a Lisabonská zmluva

Rozpočet na rok 2010 je posledným podľa pravidiel stanovených Zmluvou z Nice, no podľa spravodajcu Lászlóa Surjána na rozpočtovú procedúru vo veľkej miere vplýval „duch Lisabonskej zmluvy“, ktorá vstúpila do platnosti začiatkom decembra. Na jej základe Parlament získal plné právomoci v oblasti rozpočtu EÚ. Poslanci doteraz nemali žiadne oficiálne právomoci vo výdavkoch na poľnohospodárstvo, no aj napriek tomu sa im podarilo presadiť mliečny fond vo výške 300 miliónov eur na podporu mliekarenského sektora.

Spravodajca rozpočtu ôsmych európskych inštitúcií na rok 2010 slovenský poslanec Vladimír Maňka (S&D) pre EurActiv uviedol, že sa snažil najmä o zefektívnenie využívania európskych peňazí. „O rozpočte som rokoval od januára do decembra so všetkými inštitúciami a už vtedy som sa ich pýtal, aký vplyv bude mať Lisabonská zmluva na ich rozpočty. Niekedy vedeli presne a niekedy nevedeli odhadnúť. Zaviazali sme ich, aby všetky zmeny, ktoré so Zmluvou súvisia riešili reštrukturalizáciou, presunom pracovníkov, aby po ušetrení v jednej oblasti prostriedky a kapacity presúvali do druhej oblasti a tak zabránili, aby pre adaptovanie sa na záväzky nedošlo k nárastu výdavkov.“

Maňka okresával rozpočty inštitúcií

Na často kritizované administratívne výdavky vyčlenili takmer 7,9 miliardy eur. „Pri tvorbe rozpočtu pre inštitúcie som sa snažil dostať veci do systému a vytvoriť mechanizmy, ktoré by mohli aj do budúcnosti ušetriť finančné prostriedky. Náš postup spočíval v odhaľovaní, čo sa doteraz robilo zle a to sa snažíme uviesť do poriadku tak, aby sa to neopakovalo,“ skonštatoval Maňka. Podľa jeho slov často narážal na nezmyselné situácie. Ako príklad uviedol prekladateľské oddelenia inštitúcií, ktoré majú tisíce zamestnancov.

„Nastali situácie, keď napríklad Európsky parlament nestíhal prekladať to, čo mal, takže sa obracal na externých, aby mu pomohli s prekladmi. Časom sa začali automaticky obracať na pomoc zvonku, pričom v iných európskych inštitúciách existovali voľné kapacity a tie neboli využité. Presunom týchto kapacít by sa ušetrilo niekoľko miliónov eur ročne, v prípade, že by sme na to vytvorili dokonalý systém. Rozhodli sme teda, že každej inštitúcii zoberieme do rezervy časť financií (5 %) z kapitoly na preklady  a keď mi na konci roka preukážu, že sledovali, či je voľná kapacita inde, tak im ich uvoľníme ak nie, tak im ich neuvoľníme a ušetríme ich,“  dodal.

Okrem toho sa mu podarilo presadiť audit Generálneho riaditeľstva pre infraštruktúru a logistiku a bezpečnostného systému a zefektívnením byrokracie by podľa Maňku mohli ušetriť ďalšie prostriedky. „Predpokladám, že tam nájdeme nedostatky v podobe duplicitnej práce, zbytočných operácií, nadbytku pracovníkov. Ale to neznamená, že budeme týchto ľudí prepúšťať, lebo stále je dopyt po ľuďoch, ale presunieme ich a nemusia sa zháňať noví zvonku. A ak sa toto preukáže, dosiahneme audit aj ďalších sekcií a celého Európskeho parlamentu.“

Sporný plán obnovy

Väčšina výdavkov bude smerovať na poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a environmentálnu politiku. Najproblematickejším bodom bolo financovanie dohodnutého plánu na obnovu ekonomiky, na ktorý vyčlenili 2,4 miliardy eur. Tie by mali pochádzať z nevyužitých prostriedkov najmä z poľnohospodárstva a administratívy (2009 – 2010) a členské krajiny k tomu prispejú sumou 120 miliónov eur.

Z celkového pohľadu v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtom ide o 6-percentný nárast výdavkov, čo si vyslúžilo rozporuplné názory počas diskusie predchádzajúcej hlasovanie. Liberáli kritizovali nedostatok flexibility rozpočtu, ktorý spôsobil, že bolo náročné presunúť prostriedky na nové priority. Taktiež vyzvali k prehodnoteniu miezd úradníkov, či sú vyplácaní skutočne efektívne. Väčšina sa však prikláňala k názoru, že rozpočet je dobrou reakciou v boji proti nezamestnanosti a na podporu rastu.