„Desiate výročie eura je perfektnou príležitosťou na opätovné otvorenie debaty o tom, či ekonomickou budúcnosťou Británie je členstvo v eurozóne. Fakty poukazujú, že áno,“ povedal Richard Corbett, líder delegácie labouristov v Európskom parlamente na utorkovej tlačovej konferencii v Štrasburgu.

Briti postupne opúšťajú tradičné ekonomické a politické stanoviská a prikláňajú sa na stranu eura, najmä kvôli zhoršujúcej sa situácii vplyvom finančnej a ekonomickej krízy, ktorú sprevádza neustále a rapídne znehodnocovanie libry.

Dve tretiny britských podnikov avizovalo značný pokles objednávok, čo ovplyvnilo pracovný trh. Od októbra o prácu prišlo 10,000 ľudí. Britský finančný sektor včera avizoval, že v priebehu najbližších dvoch mesiacov firmy zredukujú stavy o 15,000 zamestnancov.

Ako Corbett uvádza vo svojom stanovisku, euro by bolo dobré pre ekonomickú stabilitu a prosperitu Británie. „Kým z krátkodobého hľadiska sa bez eura môžeme obísť, ďalší odklad vstupu do eurozóny by značne uškodil britskej ekonomike a oslabil našu pozíciu v Európe,“ vyhlásil. Zdôraznil však, že veľký vplyv na opätovné otvorenie debaty o prijatí spoločnej meny má aj slabnúca libra.

Libra voči euru rapídne slabne

Dlhodobá silná pozícia libry medzi svetovými menami bola doteraz hlavným argumentom euroskeptikov. Avšak jej hodnota voči euru od novembra rapídne oslabla. Kurz eura sa v súčasnosti pohybuje okolo hodnoty parity britskej meny. Bank of England reagovala znížením úrokovej sadzby na jej historicky najnižšiu hodnotu 1,5 %, pričom je pripravená k tomuto kroku pristúpiť opäť, pokiaľ Európska centrálna banka Európska centrálna banka je bankou pre jednotnú európsku menu - euro. Jej úlohou je udržiavať nákupnú hodnotu eura a tak prispievať k cenovej stabilite v eurozóne.viac na www.EuropskaUnia.sk »vo štvrtok (15. januára) zníži sadzbu v eurozóne o 50 bázických bodov na 2,0 %.

Väčšina britských občanov sa však postavila na stranu euroskeptikov. Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý v januári uskutočnila BBC – 71 % Britov je proti členstvu v eurozóne a len 15 % povedalo, že sú pripravení prijať euro pokiaľ bude libra ďalej upadať.

„Súčasné znehodnotenie libry nie je dôvodom na to, aby sa Británia vzdala našej meny. Ide len o vedľajší efekt recesie a slabej ekonomiky. To, že naša vláda stráca kontrolu nad britskou ekonomikou, ju ešte neoprávňuje na to, aby prešla pod dohľad EÚ,“ povedal Timothy Kirkhope, líder britských konzervatívcov v Európskom parlamente.

Diskusie o vstupe do eurozóny zaradili do politickej agendy aj ďalšie euroskeptické krajiny – Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk » Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »a krízou značne zasiahnutý Island Počas studenej vojny bol Island strategickým vojenským oporným bodom pre Spojené štáty. Krajina nemá vlastné ozbrojené sily. Pre ekonomiku je stále dôležitý rybolov, krajina je známa aj širokým využívaním geotermálnej energie. viac na www.EuropskaUnia.sk »– najmä pod vplyvom katastrofických ukazovateľov rastu ekonomiky a nezamestnanosti, ktoré by sa v roku 2009 mali ďalej zhoršovať.

Dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen minulý október na rok 2011 navrhol referendum o prijatí eura. „Výsledok dánskeho referenda o eure, bude mať enormný vplyv na švédsky prístup k prijímaniu spoločnej meny,“ povedal švédsky premiér Frederik Reinfeldt.

Po kolapse mnohých bánk na Islande, ktorý stále nie je členom EÚ, taktiež silnejú proeuro argumenty. Komisár pre rozširovanie Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »však vyhlásil, že Brusel nebude na snahu o zavedenie eura zo strany Reykjavíku reagovať, pokiaľ sa nestane plným členom únie.

Pozície:

Predseda EP Hans-Gert Pöttering počas svojho vystúpenia vyhlásil, že „euro má dôveru a poskytuje pre ľudí a podniky mnoho výhod“. Podľa predsedu je Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »vďaka spoločnej mene dobre vybavená, aby čelila vonkajším tlakom a zmiernila najhoršie dopady najväčšej hospodárskej krízy od 30. rokov minulého storočia.

Predseda Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet zdôraznil, že euro "prispieva k užšej únii medzi občanmi". Spoločná mena priniesla občanom Európy "stabilitu, ktorá chráni úspory, investície a zaisťuje dlhodobú budúcnosť". Taktiež posilnila transparentnosť cien a pomohla hospodárskej integrácii. Podľa Tricheta by Európa bez eura nemohla na krízu reagovať tak rýchlo.

Komisár pre hospodárske a finančné záležitosti Joaquín Almunia: „Euro si zaslúži povesť meny, ktorá je zárukou stability, pretože jeho úloha je v medzinárodnom hospodárstve porovnateľná s dolárom.“

Predsedníčka Výboru pre hospodárske a menové veci EP Pervenche Berés PES Strana európskych socialistov (PES) vznikla v roku 1992 po podpise Zmluvy o Európskej únii (Maastrichtskej zmluvy) ako nástupnícka strana Konfederácie socialistických strán Európskeho spoločenstva.viac na www.EuropskaUnia.sk » vyhlásila, že "euro je úspechom politickej vízie a dúfa, že eurozóna sa v budúcnosti rozšíri o nových členov.

Slovenský europoslanec Sergej Kozlík označil vstup Slovenska do eurozóny v deň, keď euro oslavovalo desiate výročie za symbolický. Zároveň zdôraznil, že sa treba zamerať na sledovanie inflačného vývoja. „Je dôležité, že monitorovanie najmä cien potravín, základných životných potrieb sa neodohráva len na úrovni Cenovej komisie, zostavenej vládou a inštitúcie, ako je obchodná inšpekcia a také nejaké občianske aktivity, ale že podobne k tomu prispieva aj Európska únia, ktorá zavádza systém monitorovania cien potravín a niektorých ďalších základných životných potrieb ako systém. Vytvára sa teda od tohto roka aj porovnávací systém medzi jednotlivými krajinami, ktorý by mal upozorňovať na výraznejšie odchýlky v cenových hladinách potravín a ďalších produktov základných životných potrieb medzi jednotlivými členskými krajinami Európskej únie.“