Ochranný val je už pripravený na použitie. V piatok to oficiálne potvrdil jeho výkonný šéf Klaus Regling. Garančný mechanizmus má zabrániť, aby sa zopakovala situácia ako koncom jari, ktorú vyvolali grécke problémy s dlhmi.

Predstavitelia EÚ a MMF medzitým pozitívne ohodnotili úsporné opatrenia Atén, čo malo tiež značný vplyv na postupnú revitalizáciu finančných trhov. Obe inštitúcie pritom dúfajú, že ochranný val nebude nikdy nutné využiť.

Mechanizmus sa stal plne funkčný v stredu (4. augusta 2010) po tom, čo Taliansko Taliansko patrí medzi zakladajúcich členov Európskej únie. Je členom skupiny G-8 a do eurozóny vstúpilo už pri jej vznikuviac na www.EuropskaUnia.sk »potvrdilo záväzok poskytnúť svoj podiel garancií. „Som rád, že členovia eurozóny urobili posledný krok v tvorbe EFSF,“ uviedol v stanovisku Klaus Regling.  „EFSF už možno použiť a v prípade potreby môže s asistenciou Nemecka emitovať dlhopisy, ktoré budú garantovať členské štáty eurozóny.“

Nástroj funguje na báze akciovej spoločnosti so sídlom v Luxemburgu. Hoci je funkčný, ešte nezískal rating. Ten je kľúčový pri určovaní ceny vydania dlhopisu, pokiaľ sa tak niekedy vôbec urobí.

Podľa očakávaní by mal od popredných ratingových agentúr dostať rating AAA. Taký istý majú aj všetky fondy Európskej komisie. Podľa predstaviteľov EFSF je stanovenie ratingu v kompetencii agentúr a nie je na to stanovený žiadny dátum.

Garančný mechanizmus bol jednou z hlavných tém predvolebnej kampane na Slovensku, v rámci ktorej najmä SDKÚ tvrdila, že ide o veľmi zlé riešeni. Po voľbách sa tak stal predmetom hádok medzi odchádzajúcou vládou Roberta Fica a novou vládou premiérky Ivety Radičovej.

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa zaviazalo, že rámcovú dohodu podporí. Odchádzajúci minister financií Ján Počiatek však svoj podpis pripojiť odmietol, pretože mu vraj na to chýbal mandát. Nová stredo-pravá vládna koalícia sa preto musela pod tlakom EÚ vysporiadať so svojou predvolebnou rétorikou, v ktorej euroval odmietala (s výnimkou KDH). Minister financií Ivan Mikloš po tom, čo mu vláda dala zelenú, rámcovú dohodu v polovici júla (16. júla 2010) nakoniec podpísal. 

(EurActiv/Reuters)