Pozadie

Ak sa čo najskôr neprijmú potrebné kroky, Európa bude musieť v roku 2030 dovážať až 71% energie. Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »preto počas marcového zasadnutia v Bruseli diskutovali o aktuálnych energetických výzvach a k tejto téme schválili uznesenie, v ktorom okrem iného žiadajú ambicióznejšiu európsku energetickú politiku a využívanie alternatívnych zdrojov.

Otázky

V prijatom uznesení sa uvádza, že energetická závislosť EÚ-25 od dovozu sa stále zvyšuje, a jednou z najdôležitejších podmienok energetickej bezpečnosti je spoľahlivosť jej dodávok. Europoslanci preto žiadajú Komisiu a Radu, aby zabezpečili rýchly postup s cieľom dosiahnuť ambicióznejšiu európsku energetickú politiku, ktorá by zahŕňala konkrétny akčný plán, a to v čo najskoršom termíne. Komisia má navrhnúť konkrétne opatrenia a výrazne investovať „do skutočne energeticky účinnej ekonomiky“ s cieľom radikálne znížiť závislosť od fosílnych palív a z EÚ do roku 2010 urobiť energeticky najúčinnejšiu ekonomiku sveta.

Uznesenie zároveň pripomína, že spoločné stanovisko k bezpečnosti dodávok by malo rešpektovať geografické, ekonomické, regionálne, klimatické a štrukturálne rozdiely jednotlivých členských štátov.

V súvislosti so spormi o ceny plynu medzi Ruskom a jeho susedmi z začiatku tohto roka poslanci poukazujú aj na zraniteľnosť dodávok energie a konštatujú potrebu prepojenosti energetickej, zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. Komisiu a Radu preto tiež vyzývajú, aby predložili medzinárodne uznávaný systém mediácie na riešenie sporov týkajúcich sa distribúcie energie.

Schválený text

• navrhuje, že základným prvkom spoločnej energetickej politiky by mala byť posilnená solidarita medzi členskými štátmi
• osobitný dôraz je potrebné klásť na spoluprácu v oblasti energetiky so susednými krajinami, vrátane vybudovnia dopravnej infraštruktúry, pre ktorú navrhujú poslanci osobitnú finančnú podporu
• vyjadruje hlboké znepokojenie nad deformáciou vnútorného trhu v dôsledku protekcionistickej podpory „národných šampiónov“
• vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čestnú a nediskriminujúcu konkurenciu a zabránila vytváraniu oligopolných energetických trhov
• požaduje užšiu spoluprácu medzi orgánmi pre hospodársku súťaž na vnútroštátnej ako aj európskej úrovni s cieľom koordinovane odpovedať „na rastúci ekonomický patriotizmus jednotlivých členských štátov“
• vyzýva členské krajiny EÚ, aby vybudovali vnútorný energetický trh EÚ na základe rovnováhy medzi vnútornými a vonkajšími dodávateľskými zdrojmi.

Uznesenie sa dotýka aj udržateľných zdrojov energie. Parlament v texte

• žiada opatrenia pre radikálne zníženie závislosti od fosílnych palív
• zdôrazňuje mimoriadny význam energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
• vyzýva členské štáty, aby znásobili svoje úsilie na dosiahnutie cieľa -12 % podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie a 22,1 % podiel elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov do roku 2010.
• za prioritné považuje aj opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti a úspory energie.

Čo sa týka jadrovej energetiky, schválený text

• uznáva úlohu, ktorú v súčasnosti zohráva jadrová energia v niektorých členských štátoch z hľadiska zachovania bezpečnosti dodávky elektrickej energie aj ako spôsob obmedzenia emisií CO2
• vyslovuje názor, že ak bude naďalej zohrávať úlohu v niektorých členských štátoch, rozhodnutia o tejto otázke môžu byť prijímané iba na úrovni členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity

V otázkach jadrového a uránového odpadu uznesenie naliehavo žiada

• vyvinutie stratégií na zníženie možnosti jeho zneužitia na výrobu a šírenie jadrových zbraní
• vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby vyjadrili plnú podporu návrhom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu na multilaterálny prístup k zásobovaniu štiepnymi materiálmi na výrobu jadrovej energie.

Uznesenie tiež požaduje, aby sa uskutočnil výskum biomasy, všetkých obnoviteľných zdrojov energie (vrátane energie vĺn, energie prílivu a odlivu a skladovania energie), ako aj technológie splynovania uhlia, s cieľom znížiť emisie znečisťujúcich látok a vytvoriť svetový trh v tejto oblasti.

Pozície

K téme energetiky sa vyjadril aj slovenský europoslanec Ján Hudacký (EĽS-ED). V úvode svojho príspevku poslancom pripomenul úplnú závislosť väčšiny nových členských krajín od dodávok ropy a plynu z Ruska ako protiklad k situácii starých členov EÚ, u ktorých sú energetické dodávky viac diverzifikované. V snahe dobehnúť hospodársku úroveň starých členských krajín v čo najkratšom čase je podľa neho otázka bezpečnosti dodávok ešte pálčivejšia.

Vyslovil tiež podporu myšlienke výskumu zameraného na bezpečnejšie formy jadrovej energetiky, upozornil však, že práve na tento výskum je v rámci nového finančného výhľadu EÚ vyčlenených málo finančných zdrojov.

Čo sa týka plánov Komisie načrtnutých v Zelenej knihe o energetike, ktoré výrazne preferujú úlohu obnoviteľných zdrojov energie, Hudacký uviedol, že sú akceptovateľné, avšak Komisia musí podľa neho zároveň „zodpovedne akceptovať skutočnosť, že niektoré členské krajiny chcú aj naďalej rozvíjať jadrovú energetiku“. Ako dodal, vedú ich k tomu najmä dva dôvody - „fakt, že potenciál pre rozvoj obnoviteľných zdrojov je v týchto krajinách nízky a nie je možné rátať s ich dlhodobou udržateľnosťou a tiež to, že majú veľmi dobré skúsenosti s touto energiou, ktorá je bezpečná, environmentálne prijateľná a pri použití nových technológií aj dlhodobo udržateľná“.

Nasledujúce kroky:

• Na základe záverov Jarného summitu EÚ 23.-24. marca, zameraného na eneregtickú politiku, a vstupu zainteresovaných strán Komisia zverejní pred koncom tohto roka  Bielu knihu s návrhmi konkrétnych legislatívnych opatrení