Solidarita nie je jednosmerka

Po kritickom vyjadrení eurokomisára pre hospodárske  a menové záležitosti Olliho Rehn, komentoval výsledok hlasovania NR SR aj hovorca Agely Merkelovej Steffen Seiber pre Financial Times (FT) a Financial Times Deutschland (FTD). 

„Solidarita nie je jednosmerná ulica“, cituje Seibera FT.  „Všetky členské štáty sa politicky zaviazali k pomoci Grécku“.

„Každý členský štát musí vedieť, že sa raz môže spoľahnúť na solidaritu ostatných“, vyberá zo slov hovorcu nemeckej premiérky FTD. Kancelárka určite túto tému otvorí na stretnutí s Ivetou Radičovou, ktoré ja naplánované na 25. augusta v Berlíne.

FTD v článku s titulkom „Merkelová chce priviesť Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »k rozumu“ píše o o sebavedomí novej slovenskej vlády, s akým odmieta požičať Grékom.

„Áno, boli sme jediní, kto povedal nahlas „nie“. Ale som si istá, že „nie“ bolo v hlavách všetkých zástupcov krajín EÚ“, povedala Iveta Radičová denníku.

Čo na to Volkswagen?

V komentári „Nebezpečná hra Slovenska“ Peter Ehrlich z FTD píše, že slovenský parlament síce hlasuje tak ako si veľa Nemcov myslí, no hoci "je to pochopiteľné, nie je to múdre“. Pripomína našu hospodársku závislosť na zahraničnom obchode, špeciále na automobilkách typu Volkswagen.

Napriek logicky znejúcim argumentom , ktoré vláda používa, jej rozhodnutie podľa Ehrlicha nie je múdre. Ak by sa totiž pri tak zásadnej otázke odohrala po zmene vlády podobná otočka v postoji v Nemecku alebo vo Francúzsku, uvrhlo by to EÚ do krízy s pravdepodobnými dôsledkami pre svetové hospodárstvo. Poukazuje aj na nekonzistentnosť rozhodnutí, keďže parlament schválil účasť na tzv. „eurovale“.

„Niekedy môže vytiahnutie relatívneho malého kameňa viesť k pádu celej budovy, na to Slováci nemysleli“, uzatvára Ehrlich pre FTD.

Čo naozaj Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »chce?

České Lidové noviny pod nadpisom "Slovenská rebélia" konštatujú, že bude zaujímavé sledovať „ďalší slovenský osud“. „Môže prísť politická pomsta, ale že by bola horšia ako miliarda eur?“ Upozorňujú zároveň, že podmienky ktoré slovenská vláda pripojila k súhlasu s eurovalom kopírujú nemecké želania.

Ministerstvo zahraničných vecí SR má na svojej internetovej stránke preklad blogového postu hlavného korešpondenta FT pre Nemecko Quentina Peela, v ktorom na margo slovenského postoja ku gréckej záchrane Peel píše: „Mám podozrenie, že pani Merkelová bude potajomky súhlasiť, hoci sa oficiálne sa stavia proti.“

Financial Times v texte o nemeckej reakcii tiež uvádza porovnanie, ktorými argumentuje aj slovenská vláda - kým Slovensko má HDP na hlavu 21 tisíc dolárov, v Grécku je to 32 tisíc dolárov, pričom Slovensko sa „v roku 1998 vydalo na cestu bolestných ekonomických reforiem, ktoré ho premenili na jednu z najlepšie si počínajúcich ekonomík v Európe.“

Vláda nevidí v kritike, ktorá v Európe zaznieva väčší problém. Premiérka Radičová sa vyjadrila v zmysle, že očakáva, že Únia bude demokratické rozhodnutie NR SR rešpektovať, minister financií Ivan Mikloš pripomenul, že EÚ už o očakávanom výsledku hlasovania vedela vopred, teda to nebolo prekvapením.

Jeden z dvoch poslancov KDH, ktorí hlasovali za pôžičku, Anton Marcinčin, svoj postoj okrem iného vysvetlil slovami: „V parlamente zaznievali hlasy, že ide o zlyhanie Grékov a že si za to môžu sami, a nik im nemá nič platiť. Podľa tejto logiky by nám však Brusel nemal posielať žiadne peniaze na vyrovnávanie životnej úrovne. My sme tu totiž mali komunizmus, ktorý nám znížil životnú úroveň a tiež si za to môžeme sami.“