Euro je enormný úspech

Euro podľa Mundella, prezývaného aj otec spoločnej meny, zaznamenalo desať rokov enormného úspechu, a na tom nič nemení ani súčasná situácia Grécka.

Hoci vstup krajiny do eurozóny v roku 2000 bol prekvapením, teraz je už podľa neho zbytočná otázka, či by tam malo byť alebo nie. Prípadné vyradenie Grécka však považuje za politické, a nie ekonomické rozhodnutie.  

Navyše, „aj keby Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »opustilo eurozónu, dlh sa už spravil v eurách, takže by to nič nepomohlo,“ dodal Mundell.

Najvážnejšie by podľa neho bolo ak by sa súčasná situácia, aká panuje v Grécku, rozšírila aj do ďalších krajín, najmä do Talianska. No stále by to nebol problém eura, ale fiškálny problém, zdôraznil.

Presne taký je podľa Mundella charakter problémov v Grécku- fiškálny, nie menový. Prirovnal to k situácii v Spojených štátoch, kde štátu Kalifornia hrozí bankrot, no ak by sa tak stalo, nebol by to problém dolára. Preto podľa Mundella nie je potrebné sa až tak veľmi znepokojovať. „Áno, grécka kríza oslabila euro, ale zasa nie natoľko, a euro má stále vyšší kurz ako keď začínalo,“ povedal.

Mundell sa zároveň vyjadril proti plánu na vytvorenie európskej verzie Medzinárodného menového fondu. Ten by mal pomáhať krajinám s finančnými problémami. „Nemyslím si, že typ inštitúcie ako MMF je tým správnym pre Európu,“ uviedol a dodal, že Európa už predsa má Európsku centrálnu banku či Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR).

Debatu o Európskom menovom fonde uzavrel slovami, že „by išlo o kolosálne míňanie“ a navyše by nekonal svoju úlohu tak dobre ako Medzinárodný fond, ktorý má niekoľkonásobne viac členov a odborníkov.

Viac ako čokoľvek iné potrebuje Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »podľa Mundella zodpovedné politické rozhodnutia. Dôležité bolo podľa neho to, že Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »povedalo Grécku nie, kým nezačne robiť potrebné opatrenia.

Monetárna spolupráca EÚ a Spojených štátov

Robert Mundell sa zastáva myšlienky vytvorenia jednotnej celosvetovej meny. Priznáva však, že zatiaľ na to nie sú podmienky. Hlavnú výhodu vidí v tom, že by neboli žiadne výkyvy vo výmenných kurzoch. Práve tie podľa neho stoja za mnohými problémami monetárneho charakteru.

„Pred pádom Bretton-Woodskeho menového systému, kedy sa zmenili fixné výmenné kurzy za pohyblivé, sme nezažili žiadnu veľkú bankovú krízu. No len od roku 1971, kedy sa tak stalo, k tomu došlo trikrát.“

Aj teraz by sa mala preto Európska únia pokúsiť spolu so Spojenými štátmi udržať viac-menej stabilný výmenný kurz. To by obom stranám len prospelo a monetárna politika by bola ľahšia.

Podľa Mundella by bolo chybou ak by šéf ECB Trichet dovolil, aby kurz eura voči doláru vystúpil vyššie ako na 1,4 a zároveň by bolo chybou centrálnej banky USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » ak by umožnila pokles kurzu na menej ako 1,2. Práve toto rozpätie je podľa neho potrebné udržať.

Na otázku, či je toto riešenie politicky priechodné, odpovedal: „Neviem prečo by nemalo byť ak sa ukáže, že funguje. A do roku 1971 to tak bolo, takže dôkaz existuje.“

Trichet by však musel presvedčiť o tomto rozhodnutí Radu a najmä ministrov financií členských štátov.