Pozadie

Jedenáste stretnutie signatárov Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (COP-11) sa konalo od 28. novembra do 10. decembra v kanadskom Montreale. Montreal bol súčasne miestom prvého Stretnutia signatárov Kjótskeho protokolu (MOP-1), nakoľko tento vstúpil do platnosti vo februári tohto roku.

Na konferencii bolo prijatých asi štyridsať rôznych rozhodnutí.

Otázky

Kjótsky protokol

O rokovaniach o predĺžení platnosti Kjótskeho protokolu po roku 2012 sa oficiálne rozhodlo až v posledný deň konferencie OSN o klimatických zmenách, 10. decembra. Rokovania začnú v máji budúceho roku a zamerajú sa na budúce záväzky znižovania emisií 157 krajín, ktoré ratifikovali dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov.

V prvý týždeň boli prijaté takzvané Dohody z Marakéša, ktoré obsahujú pravidlá implementácia Kjótskeho protokolu.

Bolo tiež prijaté rozhodnutie zjednodušiť Mechanizmus čistého rastu obsiahnutý v Protokole, ktorý umožňuje rozvinutým krajinám získať kredit redukcie skleníkových plynov tým, že investujú do environmentálnych rozvojových projektov v Treťom svete.

Bol odštartovaný aj ďalší mechanizmus Kjótskeho protokolu – Spoločná implementácia. Ten je zaujímavý najmä pre pôvodných 15 členov Európskej únie, pretože rozvinutým krajinám umožňuje získať kredity investovaním do environmentálnych projektov v iných rozvinutých krajinách, „predovšetkým v tranzitívnych ekonomikách strednej a východnej Európy“.

Rozhovory odštartované v rámci konvencie OSN

Na poslednú chvíľu bola tiež dosiahnutá dohoda o začatí rozhovorov v rámci širšej Rámcovej konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC), ktorej členmi sú aj krajiny, ktoré nepodpísali Kjótsky protokol – najmä USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Austrália. Pod tlakom americkej delegácie sa v rozhodnutí píše, že rozhovory „budú mať formu otvorenej, nezáväznej výmeny názorov, informácií a ideí... a nebudú otvorením rokovaní vedúcich k novým záväzkom“.

V rámci UNFCCC bol dohodnutý päťročný pracovný program poskytovania rád zraniteľným krajinám (napríklad ostrovným rozvojovým krajinám ohrozeným stúpajúcou hladinou mora, či rozvojovým krajinám ohrozeným suchami), ako sa vysporiadať s dopadmi globálneho otepľovania, ktorým sa už nedá vyhnúť.

Pozície

„Bola do jedna z najproduktívnejších konferencií o klimatických zmenách. Tento plán stanovuje smer budúcich krokov v oblasti klimatických zmien“, povedal Richard Kinley, šéf Sekretariátu OSN pre klimatické zmeny.

Komisár pre životné prostredie Stavros Dimas Komisár pre životné prostredie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »privítal výsledok konferencie ako „zásadnú zmenu v boji proti klimatickým zmenám“. Podľa Dimasa dohoda o predĺžení platnosti Kjóta po roku 2012 „uistí podnikateľské kruhy, že investície do čistých technológií sa budú naďalej vyplácať“ a dá výskumným pracovníkom „pocit, že dopyt po nízkouhlikatých technológiách bude naďalej rásť“. Dodal však tiež, že „pred nami je stále ťažká cesta a tvrdá realita vysporiadavania sa s klimatickými zmenami“.

Do debaty sa zapojil aj bývalý prezident USA Bill Clinton. Vyhlásil, že tvrdenie Bushovej administratívy, že boj s globálnym otepľovaním poškodí ekonomiku, je „absolútne nesprávne“. S vážnou snahou, podľa Clintona, „môžeme splniť a prekročiť záväzky Kjóta spôsobom, ktorý posilní a nie oslabí ekonomiky“. Na tlačovej konferencii neskôr vyhlásil, že Európania by sa nemali snažiť nanútiť Washingtonu ciele na spôsob Kjóta, ale snažiť sa o podporu špecifických projektov redukcie emisií, ktoré budú mať rovnaký efekt.

Environmentálna organizácia WWF privítala „reálny pokrok“ dosiahnutý na konferencii. Dohoda o začatí rozhovorov v rámci UNFCCC je podľa WWF „otvorenými dverami k širšej participácii rozvojových krajín v budúcnosti“. „Signatári Kjóta musia teraz zdvojnásobiť svoju snahu o splnenie cieľov, nakoľko so 157 krajinami ktoré podpísali Protokol, je trh s uhlíkovými emisiami realitou.“

„Austrália a USA sú izolované ako nikdy predtým a vysoká časť vlád jednotlivých štátov v USA, miest, odborov, podnikateľov, cirkví, mládežníckych organizácií a iných častí občianskej spoločnosti, dáva zvyšku sveta vieru, že Američanom záleží na otázke klimatických zmien“, vyhlásila organizácia Greenpeace.

Ďalšie kroky

• Máj 2006: prvé stretnutie pracovnej skupiny OSN o rozšírení záväzkov Kjótskeho protokolu pre rozvinuté krajiny po roku 2012.
• V roku 2006 začnú aj rozhovory v rámci UNGCCC.