Hoci grécki politickí lídri tesne pred včerajším stretnutím Euroskupiny ohlásili, že sa im podarilo dohodnúť na reformnom a úspornom balíku, ktorý je podmienkou nového záchranného programu, ministri financií chcú viac. Sľuby im nestačia a žiadajú konkrétne potvrdenia o rozhodnutí gréckej vlády a parlamentu o napĺňaní medzinárodnej dohody. Konečné rozhodnutie by malo padnúť budúcu stredu.

"Bude ďalšia euroskupina o šesť dní, z čoho vyplýva, že sme nedospeli k záveru. Gréci ešte musia splniť ďalšie podmienky," zdôvodnil slovenský minister financií Ivan Mikloš, prečo vo štvrtok v noci nedošlo k dohode o pomoci Grécku.

Tri podmienky

Euroskupina Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »varovala, že musí do budúceho týždňa splniť tri podmienky. Jean-Claude Juncker uviedol, že grécky parlament musí na nedeľňajšom zasadaní balík ratifikovať a do 15. februára bude vláda musieť nájsť ďalšie spôsoby ako ušetriť 325 miliónov eur.

„Po tretie, chceme silné politické zábezpeky od lídrov koaličných strán, že program implementujú. Toto všetko treba splniť pred tým, ako prijmeme rozhodnutie,“ vysvetlil. „V skratke, žiadne platby bez implementácie,“ dodal šéf Euroskupiny.

Grécki politickí predstavitelia sa však s prijímaním ráznych rozhodnutí neponáhľajú. Minister financií Evangelos Venizelos však podľa Mikloša svojim kolegom splnenie podmienok sľúbil.

"Deklaroval ochotu a pripravenosť - do stredy. Aj preto bola na stredu zvolaná ďalšia Euroskupina," povedal slovenský minister.

Aprílové voľby

Na rozhodnutia gréckych politických lídrov výrazne pôsobia nadchádzajúce aprílové voľby a nahnevaní voliči. Minister Venizelos pred odchodom späť do Atén vyhlásil, že Grécko čelí voľbe ostať v eurozóne alebo ju opustiť.

„Do ďalšej Euroskupiny, ktorá zrejme zasadne v stredu, sa naša krajina a naši ľudia budú musieť zamyslieť a spraviť konečnú strategickú voľbu,“ uviedol a zároveň dodal, že treba ešte urobiť kľúčové rozhodnutie v rokovaniach so súkromnými investormi na odpustení časti dlhu krajiny.

„Ak budúcnosť krajiny vidíme v eurozóne, v Európe, mali by sme urobiť všetko, čo treba na dosiahnutie dohody o účasti súkromného sektora skôr ako bude v marci treba splatiť výraznú časť dlhu.“

Grécka vláda vyzvala koaličné strany, aby dohodu v parlamente podporili, lebo stretnutie v Bruseli ukázalo, že sú len na polceste.

„Prvým krokom je schválenie v parlamente, prejavenie záväzku politických strán plniť ciele a politiky nového hospodárskeho programu. Nastal čas, aby všetci prijali svoju zodpovednosť. Musíme konať, slová už nestačia,“ reagoval hovorca gréckej vlády Pantelis Kapsis.

Pár krokov od dohody

Euro po správach z Bruselu a Atén posilnilo. Obavy z neriadeného bankrotu, ktorý by mohol nastať už 20. marca, sa načas zmiernili. Klesli aj rizikové prirážky za talianske a španielske dlhopisy.

Medzinárodný menový fond však upozornil, že ešte treba dokončiť detaily a nedošlo zatiaľ ku žiadnej konkrétnej dohode. Venizelos čiastočne predstavil aj plán reštrukturalizácie dlhu. Odpis by mal byť na úrovni 70 % hodnoty dlhopisov. Grécky dlh je v súčasnosti na úrovni 160 % HDP a po odpustení by do roku 2020 mal klesnúť na 120 %. Inými slovami z 350 miliárd eur klesne o 100 miliárd eur.

Komisár pre menové záležitosti Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »uviedol, že návrh dohody so súkromnými investormi je prakticky hotový, treba ho už len formálne prijať, zrejme budúci týždeň. Grécko má na sfinalizovanie všetkých bodov 130-miliardového programu šesť dní.

Sociálne nepokoje

Prijímané opatrenia ešte viac znížia životný štandard mnohých Grékov. Odbory na dnes a zajtra zvolali 48-hodinový štrajk. Tvrdia, že opatrenia nebudú akceptovať a avizovali sociálne nepokoje. Tajomník ministerstva práce Yannis Koutsoukos rezignoval pre úsporný balík, pretože bude priveľmi bolestivý pre pracujúcich.

Minimálna mzda klesne o viac ako pätinu – 22 %. Dohodu doteraz brzdili spory týkajúce sa ďalšieho znižovania penzií. Strany nakoniec našli kompromis. „Budeme sa snažiť o znižovanie výdavkov v iných oblastiach, aby sme minimalizovali škrty v dôchodkoch,“ uviedol vládny zdroj pre agentúru Reuters.

Časť prostriedkov chýba

Minister Mikloš včera potvrdil, že časť prostriedkov v balíku chýba. Tvrdí však, že ide o nižšiu čiastku ako 15 miliárd, ktoré uvádzajú médiá. "Bude niečo chýbať. A to treba riešiť, lebo my nemáme mandát na navýšenie súčasnej sumy," zhodnotil situáciu Mikloš. Vysvetlil, že ministri eurozóny sú viazaní rozhodnutím summitu EÚ z októbra minulého roku, na ktorom sa predsedovia vlád a hlavy štátov EÚ dohodli na konečnej sume 130 miliárd eur.

"Ministri ani teoreticky nemajú mandát, aby prekročili tento limit. A ja za seba môžem povedať, čo som už aj v minulosti tvrdil, že dáme 130 miliárd a nie viac," zdôraznil Mikloš.

Vzhľadom na to, že štáty nemajú kapacitu na zvýšenie svojich podielov na pomoci a súkromný sektor sa s odpustením dlhu neponáhľa, Mikloš vidí cestu v intervencii Európskej centrálnej banky. Ministri sa touto otázkou budú zaoberať budúci týždeň.

Na otázku, či by Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »podporilo, že by sa ECB vzdala časti ziskov z gréckych dlhopisov minister reagoval slovami, že preňho je dôležité to, na čom sa už dohodli predsedovia vlád členských štátov eurozóny. "A to sú limity, 130 miliárd eur pomoci a 120 % alebo číslo blízke 120 % dlhu v roku 2020," povedal Mikloš o pozícii, z ktorej Slovensko pri rokovaniach nemieni ustúpiť.

Účasť ECB na odpustení časti gréckeho dlhu naznačil aj jej prezident Mario Draghi. Banka by podľa jeho slov mohla presunúť zisky z gréckych dlhopisov na krajiny eurozóny. Tie by následne mohli peniaze posunúť Aténam, čím by sa ECB vyhla nepovolenému priamemu financovaniu niektorej z krajín eurozóny. Návrh je taký, že by 50-miliardové grécke dlhopisy vymenila za 38-miliardové bondy z dočasného eurovalu (EFSF). Gréci by tak získali 12 miliárd eur.

"Ak ECB poskytne vládam peniaze, ide o monetarizáciu dlhu. Ak však rozdelí časť zo svojho zisku členským štátom v rámci kapitálového kľúča, o monetarizáciu dlhu už nejde," povedal Draghi.

(EurActiv/Reuters/TASR)

Pozície: