Komisia je presvedčená, že je potrebné bezodkladne zabezpečiť, aby vládne politiky Maďarska smerovali k ozdraveniu rozpočtu. Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »je v procedúre o nadmernom deficite, pričom krajina podľa Rady a Komisie neprijala žiadne opatrenia na základe odporúčaní zo 7. júla 2009.

Maďarsko doteraz pristúpilo len ku krátkodobým korekciám verejných financií bez štrukturálnych reforiem. Krajina porušuje rozpočtové pravidlá bloku kontinuálne odkedy do neho vstúpila, od roku 2004.

Komisia v stredu na pravidelnom zasadnutí kolégia podľa informácií EurActiv.sk vyzve Radu, aby na základe článku 128 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prijala sankčné opatrenia. Komisári navrhnú suspendovať časť Kohézneho fondu vyčleneného pre Maďarsko s účinnosťou od 1. januára 2013.

Komisia od krajiny čaká stlačenie deficitu na udržateľnú úroveň, pod 3 percentá HDP. Akýmkoľvek sankciám predchádzajú upozornenia a odporúčania, kedy má krajina dostatočný priestor zjednať nápravu, resp. prijať opatrenie, ktoré k nej majú smerovať.

Komisia už v polovici januára konštatovala, že Budapešť v tomto ohľade nerobí dosť. Komisár pre hospodárske a menové veci Olli Rehn Komisár pre rozširovanie (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »už vtedy hovoril o hroziacom pozastavení štrukturálnych prostriedkov. Nakoľko Maďarsko nie je členom eurozóny, nehrozia mu prísnejšie finančné sankcie ako ich pre krajiny s eurom zaviedla reforma Paktu stabilita a rastu.

Hovorca Komisie Amadeu Altafaj pre EurActiv potvrdil, že podľa pravidiel Kohézneho fondu je možné čiastočné či úplne pozastavenie zaviazaného financovania na najbližší rok (v tomto prípade 2013). Nekonkretizoval presnú sumu, ale zdôraznil, že pôjde o primeranú sankciu podľa európskej legislatívy.

Ak exekutíva v stredu rozhodne, pôjde o prvé použitie tohto pravidla. Ako ďalej vysvetlil, po tom, čo v decembri vstúpilo do platnosti šesť legislatívnych nariadení tzv. six pack sprísňujúcich Pakt stability a rastu, Komisia má viac právomocí pri trestaní krajín, ktoré sa odchyľujú od prudentných fiškálnych politík.  

Deficit nie je jediný problém

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »začala 17. januára konanie voči Maďarsku vo veci porušenia právnych predpisov v niekoľkých nových oblastiach v súvislosti s novelizáciou maďarskej ústavy. V prvom rade sa zaoberala nezávislosťou maďarskej centrálnej banky a orgánu na ochranu osobných údajov. Komisia má pochybnosti aj na zákone, ktorý znižuje povinný odchod do dôchodku pre sudcov zo 70 rokov na 62. Od Maďarskej vlády si vyžiadala aj informácie ohľadom zmien v súdnictve a o jeho nezávislosti. Orbánova vláda zaslala svoju odpoveď Komisii minulý týždeň. Tá bude teraz vyhodnocovať jej dostatočnosť.

Parlament brojí tiež

Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »plánuje o situácii v krajine vydať správu, ktorá bude hodnotiť tamojšie dodržiavanie zákonov a hodnôt Európskej únie. Parlament chce využiť aj článok 7 v Zmluve o EÚ, ktorý umožňuje začať vyšetrovanie vo veci previnenia sa voči hodnotám EÚ ako ich definuje tá istá zmluva.

S návrhom rezolúcie prišli stredo-ľavé a ľavicové skupiny v Európskom parlamente. Za uznesenie hlasovalo 315 poslancov, 263 bolo proti a 49 sa zdržalo. Za rezolúciu hlasovali poslanci ALDE, Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), skupina Zelených/Európska slobodná aliancia a Európska zjednotená ľavica – Nordická zelená ľavica. Návrh  vyvolal ostrú kritiku zo strany Európskej ľudovej strany (EPP), ktorej členom je aj maďarská vládna strana Fidesz.

Štvorstranová rezolúcia vyzýva Európsku komisiu, aby sa dôsledne zaoberala zmenami v niektorých maďarských zákonoch a ich uplatňovaním v praxi.

Parlament chce zvolať aj Konferenciu predsedov politických skupín, ktorá by rozhodla o aktivovaní článku 7 Lisabonskej zmluvy. Za zvolanie konferencie sa ako prvý vyslovil Guy Verhofstadt, predseda Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE). Článok 7 Lisabonskej zmluvy je možné využiť v prípade, že existuje jednoznačné riziko nedodržania spoločných hodnôt EÚ.

Eurokomisárka Kroesová „pod paľbou“

Diskusiu v europarlamente rozprúdilo aj kontroverzné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie Neelie Kroseovej o podmienkach menšín v Maďarsku.

Eurokomisárka citovala vo svojom vyhlásení jedného zo svojich kolegov, ktorý jej údajne povedal, že diskriminácia národnostných menšín je v Maďarsku úplne bežná a neustále sa zhoršuje. Menšiny sú diskriminované predovšetkým na trhu práce, polícia má inštrukcie, aby ich monitorovala, rasizmus na školách je stále viac akceptovaný a niektoré etnické skupiny žijú v strachu z násilných útokov, povedala vo svojom vyhlásení Kroesová.

Na komisárku ostro reagovala europoslankyňa za EĽS, Lívia Járóka, ktorá vyhlásila, že je šokujúce počuť „takéto zhubné narážky zo strany druhého najvyššieho činiteľa v EÚ, a ešte bez akéhokoľvek náznaku o podloženie  [týchto argumentov] faktami a spoľahlivými údajmi“. Járóka je jedinou rómskou zástupkyňou v Európskom parlamente.