Pozadie:

Slovenská snaha o vstup do eurozóny sa začala v júli 2003, keď vláda Mikuláša Dzurindu schválila stratégiu prijatia eura. V septembri 2004 stanovila cieľový dátum vstupu do eurozóny na 1. januára 2009. Vláda Roberta Fica, ktorá vzišla z volieb v júni 2006, sa k stanovenému záväzku prihlásila. 

Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ 19. júna po piatich rokoch zavŕšil slovenské úsilie a súhlasil so vstupom krajiny do eurozóny vo vytýčenom termíne. Tomu predchádzalo kladné odporúčanie Komisie zo 7. mája 2008, založené na potvrdení Eurostatu z apríla toho istého roku, že Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »plní maastrichtské kritériá.

Otázky:

Lídri EÚ-27 hladko schválili vstup Slovenska do eurozóny. Premiér Robert Fico ich musel presviedčať len o tom, že jeho vláda nepoľaví v disciplíne a prísne rozpočtové a inflačné kritériá bude plniť aj po vstupe do eurozóny 1. januára 2009: "Urobíme všetko pre to, aby sme v roku 2011 dosiahli vyrovnaný rozpočet, pretože to je najlepší spôsob, ako bojovať proti inflácii, ktorá trápi celú Európu a nie je len problémom Slovenska," vyhlásil premiér na tlačovej konferencii v Bruseli. Zároveň doplnil, že vláda má pripravený aj špeciálny "inflačný balíček," ak by sa ceny predsa len vymkli zpod kontroly.

Práve v súvislosti s možnou slovenskou infláciou vyjadrila ECB "značné obavy." Varuje pred zvyšovaním miezd, ktoré verejnosť v strachu pred zdražovaním požaduje: "Napätie na trhu práce a vznikajúci nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a segmentoch trhu práce predstavujú riziko akcelerácie mzdového rastu," uvádza sa v jej hodnotiacej správe. Výrazné inflačné riziko tiež vidí v cenovom raste energií, ktoré ešte nie sú plne deregulované.

Robert Fico zopakoval, že si želá "silný konverzný kurz, ktorý je dobrý pre ľudí a pre ich úspory." Prvýkrát však zobral do úvahy aj záujmy exportérov: "...ale príliš silný konverzný kurz by mohol znížiť ekonomický rast. Chceme, aby zabezpečil rast HDP na čo najvyššej úrovni a zároveň z neho mali ľudia čo najväčší osoh," cituje premiéra Reuters.

Konverzný kurz definitívne stanovia ministri financií EÚ na rokovaní v Bruseli 8. júla. Predpokladá sa, že bude kopírovať úroveň súčasnej centrálnej parity 1 euro = 30,1260 Sk. Zároveň odmietol komentovať špekulácie niektorých členov EP, že centrálna parita by sa mohla ešte raz meniť. 

Zahraničné médiá si na summite všímali aj aktuálny škandál v súvislosti s návštevou ministra financií Jána Počiatka na jachte predstaviteľov finančnej skupiny J&T v Monaku tesne pred oznámením zmeny parity. To vyvolalo podozrenia z úniku informácií, ktoré umožnili finančným skupinám zarobiť na zmene kurzu.

Slovensko od nového roka príjme euro ako

• druhá krajina bývalého sovietskeho bloku
• štvrtá krajina zo skupiny nových členských štátov EÚ
• šestnásta krajina eurozóny

"Vstup do eurozóny uspokojí najmä požiadavky zahraničných investorov, ktorí sa významne podieľali na rekonštrukcii slovenskej ekonomiky v poslednej dekáde. Euro môže nielen poistiť ich zotrvanie na Slovensku, ale aj pritiahnuť nové investície. Ich pôsobenie na Slovensku bude menej rizikové z hľadiska kurzovej straty, ako tomu bude v Poľsku alebo Česku. To by mohla byť výrazná výhoda pre malú krajinu, ako je Slovensko. Vo všeobecnosti platí, že z globalizácie a otvárania sa svetu profitujú malé ekonomiky viac ako veľké", povedal v májovom interview pre EurActiv prof. Kenneth Dyson, ktorý prednášal v Bratislave v rámci projektu Excelentná Univerzita.