Kurzové lístky

CZK stay 25.225 down
HUF stay 297.49 up
USD stay 1.2750 up
Hlavná stránkaEkonomika a euroKonkurencia daňových systémov v EÚ

Konkurencia daňových systémov v EÚ

(23.03.2007)

Eurostat zverejnil údaje o štruktúre a vývoji daňových systémv krajín EÚ v rokoch 1995-2005. Podiel daňových príjmov na HDP siaha od 52,1% HDP vo Švédsku po 28,8% HDP v Rumunsku.

Krátka správa:

Eurostat Eurostat má hlavne za úlohu poskytovať Európskej únii vysoko kvalitný štatistický informačný servis. Používa jednotné pravidlá na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov každého z 27 členských štátov Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »priniesol údaje o súčasnej štruktúre a vývoji daňovch systémv členských krajín rozšírenej EÚ. Priemer EÚ-25 (vážený podľa HDP) bol v roku 2005 40,9% HDP, čísla posledných dvoch nových členov EÚ sú 34,8% v prípade Bulharska a 28,8% v Rumunsku.

Krajinami s najvyšším podielom daní na HDP sú tradične škandinávske: Švédsko Švédsko sa zapojilo do európskej integrácie až v 90. rokoch a po intenzívnych vnútropolitických diskusiách.viac na www.EuropskaUnia.sk »s 52,1%, Dánsko Dánsko zakladajúcim členom Severoatlantickej aliancie NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk ». Súčasťou EHS (neskôr EÚ) sa stalo v roku 1973.viac na www.EuropskaUnia.sk »s 51,2%. Naopak, pre členské štáty z rozšírení v rokoch 2004 a 2007 platí, že ich podiel daní na HDP je výrazne nižší: Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »(28,8%), Litva Litva je postkomunistickou pobaltskou krajinou, ktorej sa podarilo vstúpiť do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami v zatiaľ najväčšej vlne rozširovania v histórii Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »(29,2%), Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »(29,5%), Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »(29,6%) a Estónsko Estónsko je najmenším z pobaltských štátov. Nezávislosť od ZSSR získalo v roku 1991, ruské jednotky odišli však až v roku 1994. V roku 1994 vstúpilo, spolu so Slovenskom, do EÚ i NATO.viac na www.EuropskaUnia.sk »(31%) boli krajinami na spodnom konci rebríčka únie, medzi nimi je spomedzi pôvodných členských krajín len Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »s 32,2%.

Česko (36,3%), Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »(38,6%), Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »(34,2%) a Slovinsko Slovinsko bolo prvou z častí Juhoslávie, ktorá začiatkom 90. rokov vyhlásila samostatnosť. Na rozdiel od iných krajín regiónu sa mu podarilo osamostatniť pomerne pokojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »(40,7%) sa nachádzajú tiež pod priemerom EÚ ako celku.

Kým pre EÚ mal vývoj daňového zaťaženia strop v roku 1999 a klesajúcu tendenciu do roku 2004, rozdiel medzi rokmi 1995 a 2005 bol nepatrný (41,1% a 40,9%). Naopak, Slovensko a Estónsko za to isté obdobie radikálne znížili svoje daňové príjmy: SR o 10,2% a Estónsko o 6,9%.

Slovenská republika patrí tiež medzi krajiny s najnižším podielom daní z príjmu na celkovom objeme daňových príjmov: priemer EÚ-25 bol 12,9%, v SR je to 6,1% - druhé najnižšie číslo po Rumunsku s 5,3%.

Podľa Eurostatu sa na celkových daňových príjmoch podieľajú v zhruba rovnakej miere tri základné zdroje - DPH, dane z príjmu a príspevky na sociálne zabezpečenie (v pomere 13,8%: 12,9%: 13,0%). V SR je to nasledovne: 13,0% : 6,1% : 10,9%.

Reklama

PARTNERI

fridrichlogo wblogo World Business Press Online

Komentár

Günther Oettinger (18.05.2012)

Energetický plán do roku 2050

Energetický plán do roku 2050

Energetika je jednou z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti Európa čelí. Kým v boji proti klimatickým zmenám sa nachádzame v čele, naša ekonomická konkurencieschopnosť plne závisí od spoľahlivých dodávok cenovo dostupných energetických surovín, ktoré sú zase závislé od primeranej infraštrukt...

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.